Časť Britov 31. januára oslavovala, iná smútila. Brexit sa po vyše troch rokoch politických tancov stal de iurre realitou a po skončení prechodného obdobia bude realitou aj de facto. Aký je jeho odkaz pre Európsku úniu?
Po brexite napríklad ubudol v EÚ hlas brzdiaci jej centralizačné, regulačné a prerozdeľovacie tendencie. Opieral sa o myšlienky klasických liberálov z britských ostrovov Davida Huma, Adama Smitha, či Davida Ricarda a ich uplatňovanie na nich v podobe individualizmu a rešpektu k vlastníctvu, slobodného podnikania a obchodovania, úcty k dohodám a pravidlám, rovnosti pred právom a vlády práva a obmedzení koncentrácie moci. Tie sa spolu s ďalšími princípmi v praxi ako sloboda, konkurencia, decentralizácia, secesia, ochrana a vymáhateľnosť práva a rovnosť v dôstojnosti stali koreňmi bohatstva a slobody Európanov. Tieto idey klasického liberalizmu sú však dnes vytláčané protekcionistickými, spoločensky progresívnymi a inými podobami kolektivizmu.
Od cností západnej civilizácie sa sčasti odkláňa aj britská spoločnosť. Po 2. svetovej vojne v nej došlo k významnému nárastu vplyvu štátu a od roku 1973 bola súčasťou EÚ. Dnes v nej navyše rastie politický populizmus, ktorý sa prejavil aj v brexitovej kampani. Brexit napriek tomu predstavuje pre ňu príležitosť na nižšie alebo nijaké clá, menej regulácií a posun k slobodnejšej spoločnosti. Predpokladom toho je napríklad, aby neprepadla ekonomickému nacionalizmu. Môže sa opierať o spomenutú historickú tradíciu, odkaz Margaret Thatcher s dôrazom na dobrovoľnú spoluprácu, diverzitu a slobodné podnikanie a prínosy konkurencie a voľného obchodu. Jednoznačnú podporu slobodnému obchodu vyjadril aj Boris Johnson 3. februára v Greenwichi, pričom sa odvolal na princípy Adama Smitha, Davida Ricarda a Richarda Cobdena.
Väčší problém má a pravdepodobne bude mať EÚ, ktorá čoraz viac prehlbuje jej kolektivistické základy: centralizáciu politických rozhodovaní a pretvárania podmienok v nej, intervencie do podnikania a životov ľudí a prerozdeľovacie schémy podporujúce morálny hazard. Tým narúša myšlienky ekonomických slobôd. Bez brzdiaceho britského hlasu sa môže jednoduchšie posunúť centralizačným a regulačným smerom, najmä ak v nej prevládnu tie interpretácie odkazu brexitu, aké nedávno prezentoval Guy Verhofstadt, podľa ktorého je poučením brexitu pre Brusel presadzovanie „viac Európy“ a odobratie viac zo suverenity členských štátov.
Naopak, brexit zdvihol varovný prst smeru európskej integrácie k politickej únii. Európskym lídrom vyslal signál zastaviť vytváranie politického monopolu a presmerovať integráciu k pružnej a dobrovoľnej spolupráci, opretej o princípy decentralizácie, konkurencie, zmluvnej slobody, rešpektu dohôd a iné hodnoty západnej civilizácie. Dvere k takémuto reformnému presmerovaniu by otvorilo umožnenie flexibility členských štátov participovať na fáze, rozsahu a prvku integrácie s možnosťou vyviazania sa z ktorejkoľvek spoločnej politiky či fázy integrácie, napríklad z menovej únie.
Pre budúcnosť našej slobody, prosperity a bezpečnosti je nevyhnutné na každej úrovni vytláčať kolektivizmus a namiesto neho oživiť a prakticky napĺňať úspešnú tradíciu individualizmu, dobrovoľnej spolupráce a iných hodnôt klasického liberalizmu. Impulzom na to môže byť aj brexit.
Autor je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a hlavný autor štúdie Reformné presmerovanie EÚ a európskej integrácie (2018).
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 9. februára 2020.
