Máj sa kedysi začínal povinnými oslavami „sviatku práce“. Zdá sa to už dávno. Duch socializmu však v rôznom prestrojení žije, v čase krízy mohutnie a slobody ľudí a civilizačné základy dnešnej spoločnosti viac ohrozuje. Preto je aj dnes dôležité demaskovať socializmus.
Publikáciou Socializmus: realita namiesto mýtov, ktorá v týchto dňoch vychádza, chceme prispieť k búraniu mýtov o socializme. Podľa prieskumu agentúry FOCUS z roku 2018 sa až 79 % ľudí domnieva, že za socializmu sa žilo bezpečnejšie, 77 %, že bol vtedy dostatok užitočnej práce, 71 %, že socializmus viedol ľudí k morálnejšiemu správaniu, 59 %, že socializmu sa hospodársky darilo a 45 %, že nebol totalitným režimom. S tým súvisí aj veľká dôvera v štát a podpora jeho rastu a intervencií. Podľa toho istého prieskumu si tiež 68 % ľudí myslí, že štát by mal zabezpečiť každému prácu a slušnú životnú úroveň a podľa aktuálneho prieskumu agentúry 2muse 76 % ľudí preferuje zákaz otvorenia väčších predajní potravín a supermarketov v nedeľu aj po koronakríze.
Takéto kolektivistické pohľady stoja a padajú na omyle zámerného usmerňovania a manažovania ekonomiky a spoločnosti. Protirečia možnostiam ľudí slobodne konať a podstate fungovania civilizovanej spoločnosti. Najviac to robil socializmus, ktorého inštitucionálne charakteristiky realizovalo Československo v rokoch 1948 až 1989.
Fakty to potvrdzujú a skreslené pozitívne predstavy o socializme vyvracajú. Aj v Československu sa preukázalo, že socialistickú spoločnosť môže zabezpečovať iba centralizovaný a represívny režim na čele s monopolne rozhodujúcou elitou, ktorá inštitucionálne donucuje ľudí. Komunistická strana mala koncentrovanú moc rozhodovať o dianí v ekonomike a spoločnosti a o životoch a osudoch ľudí. Dôsledkom boli aj obete, napríklad 276 zabitých ľudí na hraniciach, ktorí chceli odísť na Západ a vyše 247 popravených a 260 000 odsúdených z politických dôvodov.
Strana však obmedzovala a donucovala aj ostatných, pričom na to využívala ŠtB a ďalšie inštitúcie a nástroje. Nepriateľom režimu sa podľa jej ľubovôle mohol stať každý. Kľúčovým morálnym dôsledkom režimu bola podriadenosť ľudí politickej moci, ich nesloboda. Režim vynucoval poslušnosť od ľudí, vyvolával v nich strach, závisť, nenávisť a podnecoval ich k nemorálnemu správaniu. Potlačil v nich zodpovednosť a úctu k vlastníctvu a dohodám.
Aj u nás sa zároveň potvrdilo zlyhanie centrálneho riadenia ekonomiky bez súkromného vlastníctva majetku, s ktorým by ľudia mohli podnikať. Dokumentuje to napríklad výrazné zaostávanie reálnych miezd u nás oproti Rakúsku. A 1. mája oslavovaná práca nebola v socializme právom, ale povinnosťou. Takmer 100-percentná zamestnanosť bola udržiavaná aj pod hrozbou väzenia. Kto sa zamestnaniu vyhýbal, bol trestne stíhaný za príživnictvo.
Socialistický experiment u nás priniesol deštrukčné dôsledky, z ktorých viaceré znášame dodnes. Je tiež príkladom systémovo represívnej, antihumánnej, ekonomicky a morálne zlyhávajúcej a proticivilizačnej podstaty socializmu. Poučiť sa z neho znamená odmietať podobné spoločenské experimenty, ako aj akékoľvek jeho čiastkové formy a podoby, vrátane tých dnešných pod rúškom koronakrízy.
Autor je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a spolueditor publikácie Socializmus: realita namiesto mýtov.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 24. mája 2020.
