Desaťtisíckárska daň

Hoci 31. marec nie je v slovenských kalendároch zapísaný ako štátny sviatok, ba ani ako pamätný deň, pre značnú časť slovenských občanov je to významný deň. Do tohto dátumu totiž musia poslať daňovému úradu daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb a ak im vznikla daňová povinnosť, tak aj zaplatiť daň z príjmu.

Niektorí okrem rovnej 19-percentnej dane zaplatia aj tzv. milionársku daň. Aj keď nikdy žiadny milión (korún) za jeden rok nezarobili. Na Slovensku sa totiž milionárska daň platí už zo základu dane, ktorý presiahne výšku 513 000 korún (platí pre zdaňovacie obdobie 2008), pričom na dosiahnutie takéhoto základu dane by ste vôbec nepotrebovali ročný príjem vyšší ako 1 milión korún. Po prechode na euro ide dokonca o sumu 17 028,48 eur za rok 2008. Za rok 2009 sa táto hranica zvýši na 17 892 eur (539 014 korún). Slovensko je tak zrejme prvou krajinou na svete, ktorá má nie milionársku, ale dokonca desaťtisíckársku daň.

Vďačíme za to (vraj) ľavicovej vláde vedenej „sociálne cítiacim“ premiérom a predsedom (vraj) ľavicovej strany SMER-SD Robertovi Ficovi. Mimochodom, kde sú tie časy, keď Robert Fico pred parlamentnými voľbami v roku 2002 na otázky novinárov, či SMER (vtedy ešte bez prívlastku Sociálna demokracia) je pravicová alebo ľavicová strana, odpovedal čínskym príslovím, že „nie je dôležité, či je mačka čierna alebo biela, hlavné je, že chytá myši“. Medzitým sa z nejakého dôvodu stalo dôležité, aby mačka (teda SMER) bola červená (alebo aspoň ružová).

Vráťme sa však späť k desaťtisíckárskej dani. V praxi znamená, že za každých 10 000 korún (331,94 eur) základu dane nad 513 000 korún (17 028,48 eur), do určitej výšky, sa daň zvýši o 475 korún (15,77 eur). Cieľom tohto ďalšieho zdaňovania legálne nadobudnutých peňazí je údajne zvýšiť solidaritu medzi bohatými a chudobnými, aspoň tak nejako to zdôvodňoval „sociálne cítiaci“ premiér. Ako to môže vyzerať v praxi? Predveďme si to na porovnaní nasledujúcich dvoch príkladov.

Príklad prvý. Bezdetní manželia, obaja pracujúci (prípadne podnikajúci), by mali za rok 2008 každý základ dane 513 000 korún (spolu 1 026 000 korún). Desaťtisíckárska daň sa na nich nevzťahuje. Takže, každý z nich si od základu dane odpočíta 98 496 korún (suma nezdaniteľného základu dane). Z takto zníženého daňového základu (414 504 korún) zaplatí každý z nich 19-percentnú rovnú daň vo výške 78 755 korún a každému z nich zostane po 434 245 korún. Pre dvojčlennú rodinu spolu 868 490 korún.

Prípad druhý. Rodina s dvomi deťmi, manžel pracujúci (podnikajúci), manželka je po materskej dovolenke doma ako dobrovoľne nezamestnaná, aby sa mohla plne venovať deťom a domácnosti. Manžel by mal za rok základ dane 1 026 000 korún (teda ide o príjem rovnajúci sa súčtu príjmov oboch manželov z predchádzajúceho prípadu). Keďže na neho sa desaťťisíckárska daň uplatňuje, miesto toho, aby si od tohto príjmu odpočítal 98 496 korún nezdaniteľného základu dane na seba a rovnakú sumu aj na manželku bez vlastného príjmu, môže si uplatniť iba nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v redukovanej výške 68 742 korún. Z takto zníženého daňového základu (957 258 korún) zaplatí 19-percentnú rovnú daň vo výške 181 879 korún a zostane mu 844 121 korún. Podotýkam, že ide o štvorčlennú rodinu, teda na jedného člena rodiny by vyšlo po 211 030 korún.

Ak sa vrátime k ešte k prvému príkladu, kde by na jedného člena rodiny (pri rovnakom rodinnom príjme ako v druhom príklade) ostalo po zdanení (bez uplatnenia desaťtisíckárskej dane) 434 245 korún. Ak chcete, skúste si spraviť i prepočet na „milionársku“ rodinu s tromi či štyrmi deťmi.

Toto je praktický dôsledok činnosti „ľavicovej“ vlády údajne so „silnou sociálnou politikou“. Ešteže si rodina z druhého príkladu bude môcť uplatniť daňový bonus na deti, ktorý však zaviedla, povedané slovami „sociálne cítiaceho“ premiéra Fica, tá „krajne pravicová“ vláda.

Premiér má plné ústa podpory mladých rodín. Vláda ju však realizuje prostredníctvom nesystematických príspevkov pri narodení prvého dieťaťa (a po novelizácii zákona v priebehu necelého roka už aj pri narodení druhého a tretieho dieťaťa), ktoré s radosťou využijú iba ak tí, ktorí do štátnej kasy nikdy nezaplatili ani korunu na dani z príjmu, alebo na odvodoch do sociálnej poisťovne či do zdravotných poisťovní.

Ako to všetko tým voličom zrozumiteľne vysvetliť?

Autor je analytik KI.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 04/2009.

Navigácia