“Súčasné čakanie na to, ako dopadnú kontroly ohľadom škandalózneho nástenkového tendra na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, je otvoreným výsmechom do tváre občanov. Je jasné, že tender prebehol nemorálne a z hľadiska etiky je absolútne jedno, aké vážne pochybenia zistia alebo nezistia kontrolóri a úradníci,” hovorí analytik Dušan Sloboda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v rozhovore pre The Slovak Spectator.
Je podľa vás akceptovateľné, že oznam o uskutočnení tendra, ktorý súvisí s eurofondami, je vystavený len na nástenke ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, kam verejnosť nemá prístup?
Samozrejme, že to nie je akceptovateľné a je úplne jedno, či to kedysi zákon umožňoval alebo nie. A je neakceptovateľné, aby sa akékoľvek tendre, tobôž miliardové, riešili podprahovou metódou či priamym zadaním. Keď sa vyberá z jednej možnosti, nejde o výber a žiadna súťaž neprebieha, čím bol porušený duch zákona o verejnom obstarávaní, ktorý mal verejnú správu nasmerovať k efektívnemu a transparentnému nakupovaniu tovarov a služieb. Zákony v tejto krajine sú však často písané tak, aby zlodejiny typu „nástenkového“ tendra umožňovali.
Aké sú pravidlá Európskej únie ohľadom miesta a spôsobu, ako sa má podobný tender ohlásiť?
Podmienkou nášho vstupu do EÚ bolo i to, že v zákone o verejnom obstarávaní musia byť zohľadnené a aproximované smernice EÚ pre danú oblasť. Obstarávanie sa teda deje v tomto rámci, avšak už i ministerstvo financií, ktoré plní v oblasti eurofondov úlohu „certifikátora“, teda overovateľa oprávnenosti výdavkov, oznámilo, že keďže v prípade tohto tendra bola výzva uverejnená iba na oznamovacej tabuli ministerstva, rezort financií považuje takúto formu zverejnenia „vzhľadom na význam a predpokladanú hodnotu zákazky za nedostatočnú a v rozpore s Výkladovým oznámením Komisie č. 2006/C 179/02, aj v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.“
V denníku SME ste sa vyjadrili, že v tomto prípade išlo o klientelizmus ako Žilina. Čo je najpádnejší dôkaz klientelizmu?
V prípadoch, ako je tento, keď sa tendre vyhlasujú takpovediac utajene, teda tak, aby sa o nich dozvedel len užší okruh záujemcov, vždy konanie objednávateľa smrdí klientelizmom. Mnohomiliardová zákazka, o ktorú prejaví záujem jediný záujemca, navyše politicky prepletený so stranou zadávateľa, je predsa ukážkou tendra vyhláseného so záujmom posunúť zákazku konkrétnemu „klientovi“.
Už dávnejšie ste upozorňovali na to, že ani predošlá vláda Mikuláša Dzurindu sa neusilovala príliš o transparentnosť v súvislosti s čerpaním eurofondov. Európskej únii to neprekáža? Prečo doteraz nezasiahla? A môže sa stať, že zasiahne a napríklad nám bude škrtať z eurofondov?
Primárnym uhlom pohľadu by malo byť, či to, ako sa míňajú nielen eurofondy, ale verejné financie všeobecne, prekáža či neprekáža nám, občanom tejto krajiny. Momentálne sa javí, že ľudí to príliš nezaujíma. Korupcia a klientelizmus v eurofondoch je krytá a legalizovaná i zákonmi, ktoré sú voči týmto javom stále príliš benevolentné a ich rámce nenútia verejnú správu správať sa dostatočne transparentne.
Európska komisia má isté možnosti pozastaviť vyplácanie financií z eurofondov, stalo sa tak napríklad v prípade Bulharska minulý rok. Je však márne spoliehať sa na EÚ, keďže ide o inštitúciu, ktorej jej vlastný dvor audítorov odmietol štrnásť ostatných rozpočtov „odobriť“, pretože audítori zistili, že miliardy eur, najmä z eurofondov, vyplatila EÚ neoprávnene, v nesúlade s jej vlastnými pravidlami.
Mal by podľa vás minister Janušek odstúpiť?
Iste. Minister Janušek mal odstúpiť už dávno resp. premiér Fico mal v tomto prípade tak, ako kedysi sľuboval, do troch minút odvolať člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu. Toto súčasné čakanie na to, ako dopadnú kontroly Najvyššieho kontrolného úradu a Úradu pre verejné obstarávanie, je otvoreným výsmechom do tváre občanov. Je jasné, že tender prebehol nemorálne a z hľadiska etiky je absolútne jedno, aké vážne pochybenia zistia alebo nezistia kontrolóri a úradníci.
Kde je ale záruka, že sa podobný klientelizmus nebude opakovať aj vtedy, keď minister Janušek odstúpi?
Minister Janušek je len figúrkou v príslušnom kresle, ďalšie ťahy na šachovnici korupcie a klientelizmu v rezorte to nijako nezmení. Samotné prípadné odvolanie Janušeka z postu nerieši nič, bolo by len prejavom oneskoreného vyvodenia politickej zodpovednosti. Čiastočne by pomohlo striktné definovanie verejného obstarávania, znemožnenie jeho netransparentných foriem, využívanie elektronickej aukcie. A ak by bol záujem zaviesť v eurofondoch aspoň základnú transparentnosť, ministerstvá by automaticky zverejňovali výsledky všetkých tendrov ako i hodnotiacich procesov výberu projektov v rámci jednotlivých výziev na svojich webstránkach. V súčasnosti sa tak nedeje. Nevieme, kto hodnotí projekty a prečo ich tak hodnotí, prečo niekto uspeje a iný nie.
Čo vy osobne pokladáte na celej kauze okolo nástenky na ministerstve výstavby za najhoršie?
Za najhoršie v súvislosti s týmto tendrom pokladám apatiu občanov. Necítiť nijaký významný tlak na odvolanie ministra, na zmeny v procese prideľovania eurofondov, na etické správanie sa politikov. Je tu všeobecne prevládajúci nezáujem daňovníkov o to, ako štát šafári s ich peniazmi. A kradnutie zo „spoločného“ sa považuje za normu. Duch komunizmu je medzi nami a v nás stále.
Rozhovor bol vo forme článku publikovaný v týždenníku The Slovak Spectator dňa 9. februára 2009.
