Tupé čísla o čerpaní eurofondov nehovoria vôbec nič o tom, ako sa tie miliardy eur minuli a koľko z nich šlo na predražené a zbytočné tovary a služby, koľko z nich zhltla v eurofondoch všadeprítomná korupcia a klientelizmus, uviedol analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda pre denník Hospodárske noviny.
Do konca minulého roka bolo vyčerpaných iba niečo vyše 57 % z objemu zazmluvnených prostriedkov. Ministerstvá opakovane hovoria, že sa im podarí vyčerpať na 100 %. Je to podľa vás reálne, dobehnúť tento rozdiel v priebehu jedného roka? Podarí sa nám to?
Bašovanie prvej Ficovej vlády v eurofondoch – a to zďaleka nejde len o neslávne známy národniarsky nástenkový tender či kauzu smeráckych sociálnych podnikov – si s oneskorením sebe vlastným všimla i Európska komisia, ktorá zoslala na druhú Ficovu vládu smršť audítorských návštev a súvisiacich nepekných správ. Tie odhalili systémové chyby a mali za následok opakované pozastavenie financovania niektorých operačných programov zo strany EÚ. Odstraňovanie chýb a zahládzanie prešľapov stálo vládu nemálo času, a aj to sa odrazilo na spomalení tempa čerpania. Keď sa koncom roka 2013 čerpanie prehuplo cez 50 %, ešte stále sa javilo, že vyčerpať dostupný balík naplno je reálne. Keď sa však za ďalší rok čerpanie posunulo len o máličko na niečo vyše 57 %, začal byť dôvod na paniku odôvodnený. Tohtoročné šialené preteky v čerpaní smerujú do mohutného finišu, keď ku koncu novembra hlásilo ministerstvo financií, že po zarátaní zálohových platieb čerpanie atakuje úroveň 90 %. V decembri možno preto očakávať ďalšie priblíženie k magickej stovke. Avšak, tupé čísla o čerpaní nehovoria vôbec nič o tom, ako sa tie miliardy eur minuli a koľko z nich šlo na predražené a zbytočné tovary a služby, koľko z nich zhltla v eurofondoch všadeprítomná korupcia a klientelizmus.
V čerpaní eurofondov sme boli dlhodobo na chvoste EÚ. Prečo? Aké sú hlavné dôvody, pre ktoré nie sme schopní vyčerpať eurofondy naplno?
Štátna správa, s vládou na čele, je priamo zodpovedná nielen za riadiace orgány, ktoré eurofondy rozdeľujú, ale i za čerpanie polovice z 15-miliardového balíka eurofondov, vrátane ich národného spolufinancovania. Nejde však len o čerpanie, ide aj o to, aké sumy sa vyčlenia na aké priority. Za programovanie eurofodnov nesie zodpovednosť vláda spoločne s Európskou komisiou. Tá totiž nastavuje ciele európskej regionálnej politiky pre programové obdobie centrálne. Zo žiadneho centra – či už je to Brusel alebo Bratislava – ale nikdy úradníci nedovidia na to, aké sú skutočné potreby v regiónoch. Jeden príklad za všetky – mnohé naše regióny s nadpriemernou mierou nezamestnanosti majú stále mizerné cesty, nevedie tam diaľnica ani elektrifikovaná dvojkoľajná modernizovaná železničná trať. Kým na základnú infraštruktúru by mestá, obce a kraje vedeli minúť oveľa viac zdrojov, ako ich Brusel dovolil vyčleniť, na mnohé iné eurobyrokratmi navrhované priority sa u nás peniaze čo i len trochu rozumne míňajú ťažšie.
Prečo čerpalo z končiaceho sa programového obdobia 2007-2013 Estónsko takmer 95% z eurofondov, kým na Slovensku bola táto miera omnoho nižšia? Ako by sme mohli zlepšiť naše čerpanie?
Estónsko je dobrým príkladom toho, že zúženie verejnej debaty o eurofondoch primárne na dosiahnuté percento čerpania, ako sa to stalo na Slovensku, je chybné. Estónci dokázali napríklad vybudovať funkčný a efektívny e-government za oveľa menej peňazí, než bolo na tento účel vyčlenených u nás v období 2007-2013. Ak by sa nebodaj podarilo tú miliardu eur určenú na informatizáciu na Slovensku naplno vyčerpať, vyzeralo by to dobre len na papieri. V realite vieme, že sme ako občania dostali predražené a často veľmi nekvalitné riešenia, ktoré nie sú službou a otravujú nás, hoci nám mali byť nápomocné.
V súčasnosti sa už zazmluvňujú projekty z peňazí z obdobia 2014-2020. Akú predpokladáte mieru absorpcie fondov – budeme podľa Vás úspešnejší v čerpaní a efektívnejší v ich prerozdeľovaní?
O pár dní sa nám končí druhý rok programovacieho obdobia 2014-2020, pričom zazmluvňovanie projektov a čerpanie eurofondov je stále na nule. Postupne sa ešte len objavujú prvé výzvy v rámci jednotlivých operačných programov. Až priveľmi to pripomína situáciu, v akej sa zazmluvňovanie a čerpanie eurofondov nachádzalo po dvoch rokoch programovania aktuálne končiaceho sa obdobia 2007-2013. Čerpanie koncom roka 2008 bolo nulové a zazmluvňovanie bolo na úrovni 3 percent. Keď je hlavnou motiváciou rozhadzovania veľkého balíka peňazí verejnou správou rýchlosť jeho minutia, efektívnosť ide vždy bokom. Zdá sa, že po roku 2020 nás čaká ďalšie nariekanie, že eurofondov je opäť k dispozícii toľko, že sa nestíhajú ani len rozkradnúť načas.
Lucia Vanková, odpovede na položené otázky boli použité v článku uverejnenom dňa 28. decembra 2015 v denníku Hospodárske noviny – nájdete ho tu.
