Vznikol, aby platcovia súhlasili, pokračuje, hoci nesúhlasia.
Reformu odpadového hospodárstva považuje minister životného prostredia Peter Žiga za jeden z jeho hlavných cieľov počas pôsobenia vo funkcii. Jej výsledkom je nedávno zverejnený návrh nového zákona o odpadoch. Podľa ministra má priniesť revolúciu v oblasti odpadov, no zatiaľ je takmer isté len to, že prinesie zvýšené výdavky pre obyvateľov i priemysel. Na znížení množstva a podielu skládkovania odpadov, čo je hlavný cieľ „odpadových“ regulácií EÚ, to vplyv nebude mať.
Najdôležitejšia informácia je tá, že s návrhom zákona nesúhlasia tí, ktorí musia celý trh platiť. Teda samosprávy, priemysel, obchod a iní podnikatelia. Návrh zákona má len o málo menej pripomienok než návrh predchádzajúceho Józsefa Nagya z roku 2012, ktorý súčasný minister Peter Žiga stiahol z obehu práve kvôli tomu, že mal obrovské množstvo pripomienok zúčastnených strán.
„Údajne ide o rekord,“ povedal vtedy minister Peter Žiga na margo počtu pripomienok, ktoré k navrhovanému zákonu o odpadoch poslali dotknuté subjekty. Výpočet pripomienok skončil v roku 2012 na čísle 3032, z toho 1804 zásadných. Prešli dva roky a výsledky práce nového vedenia sa začínajú ukazovať. K novému návrhu zákona o odpadoch – tentoraz už z dielne Petra Žigu – prišlo 2664, z toho 1613 zásadných. Čiže len o málo menej.
Otázne je, či sa oplatilo pracovať dva roky na novom návrhu, ktorý mal odstrániť nesúhlas zúčastnených subjektov, no neodstránil ho. Nový návrh zákona ponúka celú plejádu úplne zbytočných záťaží – od povinnosti poskytovateľov servisných služieb prechádzať autorizáciou, cez zdaňovanie fyzických osôb pri predaji kovov, odoberanie kompetencií obciam určovať dĺžku uzatváraných zmlúv, chaotické určenie úloh samospráv v triedenom zbere, prevádzanie jedného z mála všeobecne akceptovaných poplatkov (skládkového poplatku) z obcí na Environmentálny fond, až po vnucovanie „kartelovej“ spolupráce firiem, ktoré súťažia na trhu, do tzv. koordinačných centier.
Pozoruhodné je, že najviac nesúhlasných pripomienok k návrhu zákona zaslali práve tie subjekty, ktoré mali svojich zástupcov v pracovnej skupine pre prípravu zákona – najmä AZZZ, RÚZ a ZMOS. Na tento fakt reagovalo ministerstvo naozaj originálne. Zatiaľ čo pred dvomi rokmi obvinil minister predchádzajúce vedenie, že veľké množstvo pripomienok je výsledkom „zanedbania komunikácie ministerstva s dotknutými subjektami“, tentoraz sa ministerstvo tvári byť čisté ako ľalia a vinu hádže na snahu týchto subjektov zviditeľniť sa. Dokonca tvrdí, že „výsledkom rokovaní pracovnej skupiny bol kompromisný návrh, v ktorom rezort zohľadnil názory a pripomienky všetkých zúčastnených subjektov“.
Je to však naozaj tak? Jeden z členov skupiny – ZMOS – totiž tvrdí v pripomienkovom konaní pravý opak: „ZMOS sa síce zúčastňoval v pracovnej skupine vytvorenej k príprave návrhu nového zákona, ale v konečnom dôsledku bola jeho účasť formálna, keďže MŽP neakceptovalo takmer žiadnu z jeho pripomienok.“
Takže na jednej strane tu máme sebavedomé vyhlásenia ministerstva o zohľadnení pripomienok dotknutých subjektov, na druhej strane silné indície, že to nie je pravda.
Na obhajobu procesu treba povedať, že jedine vláda má legitímnu moc tvoriť zákony. Môže, ale nemusí akceptovať názory dotknutých subjektov. No mala by sa snažiť robiť všetko preto, aby nezvyšovala náklady obyvateľom, priemyslu a ostatným pôvodcom odpadov. Keď už pre nič iné, tak aspoň preto, že sa k tomu zaviazala napríklad v memorande z roku 2009.
Dnes vieme, že najviac s novým návrhom zákona nesúhlasia zástupcovia pôvodcov odpadu – teda práve tí, ktorí odpadové hospodárstvo financujú. Poukazujú na extrémny nárast príkazov, zákazov, obmedzení a schvaľovacích procesov, ktoré bude viesť k zvyšovaniu ich nákladov.
Ministerstvo bude najbližšie dni vyhodnocovať pripomienky. Má ešte čas dokázať, že vyhlásenia o veľkej reforme odpadového hospodárstva neboli len nafúknutou bublinou. Zatiaľ to tak vyzerá.
Článok bol uverejnený dňa 18. mája 2014 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.
