Zakázali nám žiarovky. Nariaďujú nám, ako má vyzerať správna sprchová hlavica a množstvo ďalších sprostostí. To všetko jednotlivo. A my len mávneme rukou. Raz tu, raz tam. Nevnímame celistvý obraz. Smiešno-trápne nepodstatné jednotlivosti nám nestoja viac než za lakonický komentár či uškrnutie sa. Nevnímame, že pri každom z tých obmedzujúcich či zakazujúcich aktov vlastne kúsok po kúsku ukrajujú z našej slobody a zodpovednosti. Nevnímame to, ako tie žaby hodené do hrnca s vodou, ktorá sa len postupne zohrieva, až kým sa neuvaria. Sme ako tie uvarené žaby.
Najnovším návrhom, v ktorom sa euroúradníci tvária, že cítia väčšiu zodpovednosť za naše životy, než my sami, je povinnosť absolvovať s autom starším ako šesť rokov buzeráciu na stanici technickej kontroly (STK) nie každé dva roky, ale každoročne. Cieľom je vraj zlepšiť technický stav vozidiel a znížiť počet mŕtvych na cestách. Koho trápi, že štúdie a štatistiky potvrdzujú, že aj bez takej regulácie klesá už v súčasnosti nielen počet usmrtených, ba dokonca i počet nehôd, za ktoré môže zlý technický stav vozidiel? A to naozaj veríme, že “obálková” diagnostika na STK je riešenie?
V slobodnej spoločnosti, kde je zodpovednosť na bedrách jednotlivcov, by sa problém, ak by vôbec problémom bol, dal vyriešiť i trhovo. Nie prejazdom STK, ale návštevou autoservisu sa predsa rieši technický stav vozidla, však? Ten, kto v pravidelných intervaloch absolvuje servisnú prehliadku s následným záznamom v servisnej knižke, by mohol získať vo svojej komerčnej poisťovni zľavu na poistnom. Ak by problém problémom bol, trh by ho vyriešil. Nariadenie z Bruselu má však iný účel – jednak vytiahnuť z našich peňaženiek viac povinne odvedenej renty pre STK, jednak postupne vyradiť z vozového parku staršie vozidlá a “podporiť” tak predaj nových áut. Keď už sme pri tom predaji, vedeli ste, že ak sa rozhodnete kúpiť si nové auto v inej krajine EÚ a následne ho doveziete do domoviny, musíte s ním absolvovať i kontrolu originality? Veru, hovorí sa tomu jednotný európsky trh a slobodný pohybu tovaru.
Ďalším produktom “eurostarostlivosti”, ktorý už je v platnosti, je povinná identifikácia a registrácia každého psa, mačky alebo fretky mikročipom, a to najneskôr do 30. septembra 2013. Čítate správne – týka sa to každého psa, i toho vášho, hoc i ak nikdy neopúšťa priestor vášho dvora. A vieme si predstaviť, čo by asi Woody Allen povedal, ak by sa dozvedel, že sa naša únia po začipovaní zvierat chystá i na povinné zavedenie e-call systému do áut a že súbory nasnímané kamerami na európskych uliciach a námestiach sa už postupne zdieľajú. Tomu sa hovorí slobodný pohyb osôb.
Nielenže psy, mačky a fretky musia byť začipované, dokonca musia byť i vedené v Centrálnom registri spoločenských zvierat. V krajine, kde nám stále chýba prehľadný register majetkových priznaní a konfliktov záujmov politikov, vysokopostavených úradníkov a manažérov štátnych podnikov. V krajine, kde chýba verejne dostupný register, ktorý by odhalil, že volený zástupca v samospráve bol počas výkonu funkcie odsúdený a mal by preto zo zákona automaticky vo funkcii skončiť, hoci on na to slobodne kašle. Nie je to absurdné, že prioritne je riešený register zvierat?
Kvitnú všetky lúčne kvietky, blčí vlčí mak, kvaky kvaky kvak.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 07-08/2012.
