Ako vyplýva z analýzy KI, prerozdeľovanie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do jednotlivých regiónov bolo výrazne nerovnomerné. Podporu vyššiu ako 150 miliónov korún získali na spolufinancovanie projektov, ktorých prijímateľmi sú najmä samosprávy, okresy Dunajská Streda (284 mil. Sk), Nové Zámky (194 mil. Sk), Komárno (187 mil. Sk), Šaľa (161 mil. Sk) a Rimavská Sobota (154 mil. Sk). Na opačnom póle sú okresy Košice II až IV a Žarnovica, v ktorých nebol podporený ani jeden projekt. Taktiež porovnanie výšky podpory z eurofondov v prepočte na obyvateľa pre jednotlivé okresy potvrdzuje, že projekty z tých „menej rozvinutých“ regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti neboli systematicky podporované.
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) analyzoval prerozdeľovanie eurofondov v rámci priority Lokálna infraštruktúra (OP Základná infraštruktúra) počas obdobia 2004-2006. Cieľom analýzy bolo poukázať na to, do ktorých regiónov smerovali eurofondy, či ich prerozdelenie môže byť v prospech znižovania regionálnych rozdielov a či v tomto procese nemožno identifikovať podozrenia z korupcie a klientelizmu.
Ak by eurofondy mali plniť svoj cieľ a napomáhať k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov, vyššiu podporu by mali dostávať tie regióny, ktoré štatisticky vykazujú v porovnávaných ukazovateľoch (napr. miera nezamestnanosti) horšie výsledky. Eurofondy by mali smerovať najmä do tých regiónov, ktoré sú definované v programových dokumentoch regionálnej politiky ako „prioritné“ či „menej rozvinuté“.
Ako vyplýva z analýzy KI, prerozdeľovanie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do jednotlivých regiónov bolo výrazne nerovnomerné. Podporu vyššiu ako 150 miliónov korún získali na spolufinancovanie projektov, ktorých prijímateľmi sú najmä samosprávy, okresy Dunajská Streda (284 mil. Sk), Nové Zámky (194 mil. Sk), Komárno (187 mil. Sk), Šaľa (161 mil. Sk) a Rimavská Sobota (154 mil. Sk). Na opačnom póle sú okresy Košice II až IV a Žarnovica, v ktorých nebol podporený ani jeden projekt.
Vzhľadom na výrazne odlišný počet obyvateľov jednotlivých okresov (od 12 tis. obyv. v okrese Medzilaborce po 164 tis. obyv. okresu Prešov) je vhodné porovnávať výšku prerozdelených eurofondov do regiónov v prepočte na počet obyvateľov toho-ktorého okresu. Viac než 2 400 korún v prepočte na obyvateľa smeruje do okresov Tvrdošín, Dolný Kubín, Šaľa a Dunajská Streda. Ani jeden z okresov Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja, teda troch krajov s najväčším sústredením okresov s nadpriemernou nezamestnanosťou, sa medzi najviac podporenými okresmi nenachádza. V prvej desiatke okresov zoradených podľa výšky príspevkov na obyvateľa, ktoré sú z eurofondov do okresov distribuované na základe projektov schválených ministerstvom, sú nielen „prioritné“ okresy, ktoré patria do prvej desiatky podľa miery nezamestnanosti (napr. Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Sobrance – všetky viac než 20%), ale i okresy s nezamestnanosťou na úrovni priemeru (napr. Tvrdošín, Dolný Kubín a Šaľa), či okres Dunajská Streda s výrazne podpriemernou mierou nezamestnanosti (7,4%, priemer za SR bol 11,4%). Menej ako 800 korún na obyvateľa šlo do okresov Košice – okolie, Lučenec, Gelnica či Poltár, pričom všetky mali vyššiu nezamestnanosť než 20% (údaje sú za rok 2005).
Porovnania medzi výškou podpory z eurofondov v prepočte na obyvateľa pre jednotlivé okresy a ich mierou nezamestnanosti, v prípade distribúcie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do regiónov neboli systematicky podporované najmä projekty z tých „menej rozvinutých“ regiónov krajiny. Ide o zjavný nesúlad medzi deklarovanou politikou znižovania regionálnych rozdielov a jej vykonávaním v realite. Naša analýza potvrdzuje, že eurofondy sú len redistribučnou stratégiou, v rámci ktorej vlády ponúkajú transfery verejných financií, ktoré predtým získajú výberom daní od občanov a firiem (Slovenska a ostatných členských krajín EÚ). Nie je vôbec pravidlom, že „podpora“ z eurofondov je adresná a smerovaná tým, ktorí ju najviac potrebujú.
Dôvod, prečo eurofondy nemôžu v plnej miere prispievať k deklarovanému cieľu znižovania regionálnych rozdielov, a naopak môžu prispievať dokonca i k ich prehlbovaniu či rastu vnútroregionálnych rozdielov, vyplýva i z faktu, že v mechanizme ich prerozdeľovania je prítomný princíp „súťaživosti“. Keďže celý proces je zložitý, uspejú tí žiadatelia, ktorí majú lepší prístup k informáciám na ministerstvách a nemožno vylúčiť, že v procese hodnotenia, výberu a schvaľovania projektov je prítomná korupcia a klientelizmus. Javí sa tiež, že identická politická príslušnosť konečného prijímateľa zo samosprávy a vládnucich strán, ktoré zodpovedajú za prerozdeľovanie eurofondov, môže žiadateľom napomôcť v ich snahe získať podporu z eurofondov.
Dušan Sloboda
analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
V Bratislave dňa 24. mája 2007
Analýza Eurofondy a regionálne rozdiely na Slovensku. Prípad priority Lokálna infraštruktúra (2004-2006) je voľne dostupná vo formáte PDF tu.
Tlačová správa Eurofondy neprispievajú k znižovaniu regionálnych rozdielov je dostupná tu.
Súvisiace mapy a grafy:
Mediálne výstupy:
24. máj 2007
SME.sk/SITA: Eurofondy regionálne rozdiely neznižujú
25. máj 2007
Hospodárske noviny/SITA: Eurofondy vraj nepomáhajú
Hospodárske noviny: Dušan Sloboda: Eurofondy a regióny
27. máj 2007
Konzervatívne listy: Dušan Sloboda: Eurofondy, investičné stimuly a regionálne rozdiely
30. máj 2007
SME: Dušan Sloboda: Ako eurofondy neznižujú rozdiely
12. jún 2007
Obecné noviny: Dušan Sloboda: Eurofondy, investičné stimuly a regionálne rozdiely
18. jún 2007
STV: Dušan Sloboda: Eurofondy neznižujú regionálne rozdiely (Správy a komentáre)
