Napriek tomu, že členské krajiny EÚ počas štyroch programovacích období od roku 1989 dostali postupne možnosť z eurorozpočtu čerpať vyše 818 mld. eur z eurofondov na regionálnu/kohéznu politiku EÚ, výsledky v boji s regionálnymi rozdielmi nie sú vôbec uspokojivé. Vyplýva to zo štúdie Eurofondy a regionálne rozdiely v Európskej únii, ktorú dnes zverejnil Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI).
Objem zdrojov na regionálnu/kohéznu politiku EÚ sa stabilizoval na úrovni 0,4% HDP EÚ, čo predstavuje tretinu z celkového rozpočtu EÚ. Kým platby z eurofondov do členských krajín EÚ v roku 1989 dosahovali menej než 10 mld. eur, v roku 2013 sa predpokladá ich zvýšenie na 54 mld. eur. Analytik KI Dušan Sloboda v zmienenej štúdii však uvádza, že „ani za pomoci miliárd z eurofondov nie je badateľný významný pozitívny vplyv regionálnej/kohéznej politiky EÚ na pokles regionálnych rozdielov. Negatívnym dôsledkom tejto politiky je nárast úlohy štátu v spoločnosti a nárast korupcie a klientelizmu, keďže väčšina eurofondov smeruje na podporu projektov realizovaných verejnou správou.“
Vývoj regionálnych rozdielov v EÚ a jednotlivých členských krajinách sme merali podľa zmien regionálnej miery nezamestnanosti (medzi regiónom s najvyššou mierou a najnižšou mierou) v percentuálnych bodoch (p. b.). Celkové regionálne rozdiely v EÚ sledované na úrovni 270 regiónov úrovne NUTS II, na ktoré sa člení 27 členských krajín EÚ, v období 1990-2011 vzrástli o 4,0 p. b. Kým za obdobie 1990-1999 došlo k nárastu rozdielov o 1,7 p. b., v období 1999-2011 rozdiely narástli o 2,3 p. b.
Významný rast rozdielov sme za obdobie 1990-2011 nepozorovali v žiadnej krajine, za zmienku stojí rast rozdielov v Belgicku (o 4,3 p. b.). Významný pokles rozdielov bol zaznamenaný v Taliansku (o 7,7 p. b.), za zmienku stojí tiež pokles rozdielov v Spojenom kráľovstve (o 6,3 p. b.), v Portugalsku (o 4,3 p. b.) a vo Fínsku (o 4,8 p. b.).
Ani v jednej z krajín, ktoré sú z dlhodobého hľadiska čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavali v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko), nedošlo v období 1999-2011 na úrovni NUTS II k poklesu regionálnych rozdielov, naopak, rozdiely medzi regiónmi ostali buď bez zmeny alebo rástli. Vo všetkých týchto tzv. kohéznych krajinách sme boli svedkami významného nárastu miery nezamestnanosti na národnej úrovni. Všetky tieto krajiny sa ocitli v zóne krajín s nadpriemernou mierou nezamestnanosti a vývoj nasvedčuje, že napriek svojmu hlbokému ponoru do mútnych vôd nezamestnanosti na dno ešte nedorazili.
Slovensko, ktoré sa na úrovni NUTS II člení na štyri regióny (Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko), v období 1999-2011 zaznamenalo nepatrný pokles rozdielov o 1,0 p. b. z 13,9 p. b. v roku 1999 na 12,9 p. b. v roku 2011.
Dôsledky zvýšenej miery prerozdeľovania sa ukazujú v dlhodobom horizonte ako negatívne – často spôsobujú konzerváciu a znepružnenie ekonomickej štruktúry, vysoké zadlženie, problémy s infláciou, expanziu verejného sektoru, vysoké zdanenie a postupnú stratu konkurencieschopnosti subjektov v globalizovanej ekonomike a ich relokáciu do iných krajín s priaznivejšími podmienkami pre podnikanie. Regionálnu/kohéznu politiku EÚ ako súčasť európskeho redistribučného mechanizmu treba zrušiť. Namiesto márneho boja s regionálnymi rozdielmi by sa EÚ mala začať venovať radšej znižovaniu regulačného bremena, teda opaku toho, čo aktuálne robí. Až desatina všetkých európskych legislatívnych aktov v histórii európskej integrácie vznikla totiž v období 2008-2012.
Aký balík peňazí plynie na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ do jednotlivých členských krajín EÚ zo spoločného rozpočtu? Ako sa objem vyčlenených zdrojov menil v programovacích obdobiach od roku 1989? Aká je bilancia tej-ktorej krajiny vo vzťahu k Bruselu, ktoré krajiny sú čistými prispievateľmi a ktoré čistými príjemcami? Akú podobu majú NUTS klasifikácie jednotlivých regionálnych sústav? A v neposlednom rade, aký je vývoj regionálnych rozdielov v jednotlivých krajinách a v EÚ ako celku? Nielen na tieto otázky sa pokúšame zodpovedať v analýzach predkladaných za jednotlivé členské krajiny EÚ a EÚ ako celok v štúdii, ktorá je dostupná aj vo forme samostatnej webstránky na adrese regio.institute.sk.
Dušan Sloboda
analytik pre oblasť verejnej správy a regionálnej politiky
V Bratislave dňa 5. februára 2013.
Štúdiu Eurofondy a regionálne rozdiely v Európskej únii nájdete na stiahnutie vo formáte .PDF tu alebo v náhľade nižšie:
