Podpora regionálneho rozvoja a znižovanie regionálnych rozdielov. Tak znie unisono z vyhlásení európskych i našich politikov, tých z ľavice i tých z pravice, z „veľkej“ či komunálnej politiky, odôvodnenie, prečo treba prerozdeľovať eurofondy. Plnia však eurofondy tento deklarovaný účel? Posvietili sme si na prerozdeľovanie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra, z ktorej v rokoch 2004 – 2006 ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja do regiónov nasmerovalo vyše štyri miliardy korún s cieľom spolufinancovať projekty žiadateľov prevažne zo samospráv obcí a miest (s výnimkou Bratislavského kraja). Je logické očakávať, že ak eurofondy majú prispievať k stanovenému cieľu zmierňovať rozdiely medzi regiónmi, tak podporované by mali byť prioritne tie regióny, ktoré štatisticky vykazujú akési zaostávanie, napríklad na základe miery nezamestnanosti.
Avšak prerozdeľovanie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do jednotlivých regiónov bolo výrazne nerovnomerné. Na jednom póle sú okresy, ktoré získali z eurofondov podporu na spolufinancovanie projektov vyššiu než 150 miliónov korún, medzi nimi Dunajská Streda (284 mil. Sk), Nové Zámky (194 mil. Sk), Komárno (187 mil. Sk), Šaľa (161 mil. Sk) a Rimavská Sobota (154 mil. Sk). Protipól predstavujú okresy Košice II až IV a Žarnovica, v ktorých nebol podporený ani jeden projekt.
Vzhľadom na výrazne odlišný počet obyvateľov jednotlivých okresov je vhodnejšie porovnávať výšku prerozdelených eurofondov do regiónov v prepočte na počet ich obyvateľov. V skupine okresov, v rámci ktorých boli projekty z eurofondov v prepočte per capita podporené najväčšmi, sú nielen okresy s nadpriemernou výškou nezamestnanosti (napr. Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Sobrance – všetky viac než 20 %), ale i okresy s nezamestnanosťou na úrovni priemeru (napr. Tvrdošín, Dolný Kubín a Šaľa), či okres Dunajská Streda s výrazne podpriemernou mierou nezamestnanosti (7,4 %, priemer za SR bol 11,4 %). Na druhej strane, medzi okresmi, kam putuje z eurofondov najnižšia podpora v prepočte na obyvateľa, sú napríklad okresy Košice-okolie, Lučenec, Gelnica či Poltár, pričom všetky mali vyššiu nezamestnanosť než 20 % (údaje sú za rok 2005).
Dôvod, prečo eurofondy ani nemôžu v plnej miere prispievať k deklarovanému cieľu znižovania regionálnych rozdielov, a, naopak, môžu prispievať dokonca i k ich prehlbovaniu, vyplýva tiež z faktu, že v mechanizme ich prerozdeľovania je princíp „súťaživosti“. Ak je projekt obce A z okresu X s mierou nezamestnanosti na úrovni 10 % spracovaný na lepšej úrovni než projekt obce B z okresu Y s mierou nezamestnanosti na úrovni 20 %, hodnotiaca komisia by mala ohodnotiť ten lepší projekt vyšším počtom bodov a prisúdiť mu tak možnosť čerpať prostriedky z eurofondov. Navyše, keďže proces je zložitý, uspejú tí žiadatelia, ktorí majú lepší prístup k informáciám na ministerstvách a nemožno vylúčiť, že v procese hodnotenia, výberu a schvaľovania projektov je prítomná korupcia a klientelizmus. Javí sa tiež, že ak je politická príslušnosť žiadateľa zo samosprávy identická s identitou vládnucich strán, ktoré zodpovedajú za prerozdeľovanie eurofondov, môže to žiadateľom pomôcť v ich snahe uspieť pri získavaní podpory z eurofondov.
Nie je teda vôbec pravidlom, že „podpora“ z eurofondov je adresná a smerovaná tým, ktorí ju najviac potrebujú. Eurofondy sú len redistribučnou stratégiou, v rámci ktorej vlády ponúkajú transfery verejných financií, ktoré predtým získajú výberom daní od občanov a firiem Slovenska a ostatných členských krajín EÚ.
Článok bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 25. mája 2007.
Analýza Eurofondy a regionálne rozdiely na Slovensku. Prípad priority Lokálna infraštruktúra (2004-2006) je voľne dostupná tu.
