Aj Radičovej vláda čerpala a zazmluvňovala. To je v eurofondoch povinná jazda. Pokračovala tiež v hre „Riadiace orgány, hýbte sa!“. Pokúšala sa realokovať. Čistila korupčný chliev po predchodcovi. Viac zverejňovala. Pridala do diskusie o budúcnosti „kohéznej politiky“ trochu eurospeaku. Novelizovala zbytočný zákon o eurofondoch. No najmä – pripravila cestu pre odomknutie ITMS.
Ak sa pozrieme na správu celkového balíka vyše 11 miliárd eur z eurofondov v aktuálnom programovom období 2007-2013, tak Ficova vláda za 30 mesiacov (počnúc januárom 2008 a končiac júnom 2010, keďže rok 2007 sme celý stratili vyjednávaním s Európskou komisiou (EK) a ďalšími prípravami) zazmluvnila 40,78% a vyčerpala 8,39%. Radičovej vláda za 18 mesiacov (od júla 2010 do decembra 2011 vrátane) zazmluvnila ďalších 26,86% a vyčerpala 16,63% z bruselskej „studnice“. Tempo čerpania a zazmluvňovania sa zrýchlilo, to je však normálny priebeh cyklu. Vzhľadom na to, že programové obdobia sa nekryjú s tými volebnými, vlády si vždy budú prehadzovať zodpovednosť za nelichotivý priebeh čerpania resp. privlastňovať si aj cudzie zásluhy v prípade dobrého tempa míňania eurofondov.
Rozdiely pretrvávajú
Čoraz menej počuť od politikov roky omieľanú tézu o tom, že eurofondy znižujú regionálne rozdiely. Niet divu, realita to totiž nepotvrdzuje. Rozdiel medzi okresmi podľa miery evidovanej nezamestnanosti (neberúc do úvahy okresy Bratislavského kraja) sa od nášho vstupu do EÚ dokonca zväčšil. Kým v máji 2004 šlo o rozdiel 24,85 percentuálnych bodov (Trenčín 5,37% vs. Rimavská Sobota 30,22% ), v čase končiacej Ficovej vlády v júni 2010 to bolo už 27,26 (Galanta 6,04% vs. Rimavská Sobota 33,30%) a v čase predčasne končiacej Radičovej vlády v decembri 2011 dokonca 28,07 (Galanta 6,52% vs. Rimavská Sobota 34,59%).
Iste, na mieru evidovanej nezamestnanosti pochopiteľne vplývajú rôzne faktory, nešlo len o vstup do EÚ, súvisiaci prílev miliárd z eurofondov (a zároveň prijatie únijného regulačného bremena) a postupné otvorenie pracovného trhu EÚ, ale i o domáce reformy v oblasti daní a trhu práce. Možno však vyhlásiť, že eurofondy neprispievajú k znižovaniu regionálnych rozdielov. A platí, že vnútorné mechanizmy v ich prerozdeľovaní nie sú pre plnenie tohto cieľa ani nastavené. Ani za jednej z vlád od vstupu do únie neprúdili eurofondy primárne do tzv. zaostávajúcich regiónov. Štát neinvestuje do vlastnej infraštruktúry v území rovnomerne a napríklad desiatky rokov trvajúce macošské správanie sa k južným regiónom vlastnej krajiny pokračuje. Je však tiež otázne, nakoľko udržateľné by boli pracovné miesta v regiónoch, ak by ich štát pomáhal vytvárať podobnými „nákupmi“ cez štátnu pomoc z eurofondov, ako to robí pri investičných stimuloch. Na zlodejine založené sociálne podniky okrem prelievania peňazí k ich ideovým zakladateľom nepriniesli do regiónov žiadnu „pridanú hodnotu“.
Ministerstvo pre eurofondy?
V predvolebnej atmosfére politici pokračujú v hre „Riadiace orgány, hýbte sa!“ a na šachovnici s ministerstvami premiestňujú ich kompetencie. Pripomeňme si, že od vstupu do únie až do júla 2010 eurofondy koordinovalo dnes už neexistujúce ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Po zmenách – schválených ešte za Fica – nastupovala Radičovej vláda v lete 2010 už do štruktúry, podľa ktorej pôsobnosti v oblasti koordinácie eurofondov prevzal úrad vlády. Ten sa ich však za Radičovej vlády zbavil presunom na ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré sa stalo superministerstvom pre prvého podpredsedu vlády Figeľa, ktorý od januára 2011 zodpovedá za oblasť koordinácie využívania finančných prostriedkov z fondov EÚ.
Ficova strana dnes „vypúšťa balóniky“ s návrhom, že exekutíva potrebuje dve nové ministerské pozície. Jedným z nich by mal byť podpredseda vlády pre eurofondy. Požiadavka, aby koordinácia eurofondov mala svoj hlavný stan na úrade vlády (ako to bolo kedysi ešte v predvstupovom období), v sebe nesie isté ratio. Otázne je, či musí ísť o ďalšiu pozíciu vo vláde. Možno by stačilo, ak by zodpovednosť za koordináciu eurofondov prevzal na seba priamo sám premiér v spolupráci so šéfom úradu vlády, hoci to sa asi nestane. Komicky vyznieva i Ficom prezentovaná idea druhej novej posily vo vláde v podobe ministra pre miestny a regionálny rozvoj. Veď ministerstvo s touto kompetenciou bolo predsa zrušené za jeho éry a dnes, keď túžobne očakáva svoj návrat do kresla, ohlasuje, že treba uvažovať o jeho opätovnom vzniku?
Problém nespočíva v tom, aké názvy nesú tabule zodpovedných orgánov. Podstata tkvie vo vysokom počte operačných programov, priorít, opatrení a výziev, ako i v ťažkopádnom a netransparentnom projektovom cykle.
Ťahanice a diskusie s EK
Pred návratom Fica je vhodné pripomenúť si, že čiastkový účet za bašovanie Ficovej koalície v eurofondoch nám už Brusel vystavil. Aktuálna suma schválených a poskytnutých výdavkov, ktoré kvôli porušeniu právnych predpisov EÚ alebo SR nepôjdu z eurofondov, ale výlučne len z peňazí slovenských daňovníkov, je 2,7 mil. eur za „sociálne podniky“ a 7,1 mil. eur za „nástenkový tender“. Bola by to však malina, keby oné sumy boli jedinými neoprávnene, neúčelne či nezmyselne „čerpanými“ eurofondmi.
Na základe výsledkov auditov uskutočnených v roku 2010 pristúpila EK tiež k prerušeniu lehoty pre platbu pre OP Životné prostredie a OP Informatizácia spoločnosti. V prípade OP Doprava, OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia a OP Vzdelávanie pohrozila komisia pozastavením platieb (okrem národných projektov zameraných na aktívnu politiku trhu práce), ak riadiace orgány nepredložia správy o prijatých požadovaných nápravných opatreniach.
Okrem ťahaníc s EK sa vláda zúčastnila i na „diskusii“ o budúcnosti prerozdeľovania eurofondov v rámci programového obdobia 2014-2020, výsledkom ktorej sú návrhy legislatívy pre eurofondy – v oficiálnom eurospeaku sa im vraví „balík pre politiku súdržnosti“. Keďže Lisabonská stratégia 2010 zlyhala, teraz má byť jedným z cieľov rozhadzovania eurofondov plnenie stratégie Európa 2020.
Dočkáme sa data.gov.sk?
Viac transparentnosti sa do eurofondov pokúsili dostať koaliční poslanci svojím návrhom novely zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES. Pokračovali tak v snahách Lucie Žitňanskej, ktorá sa ešte ako opozičná poslankyňa v roku 2008 neúspešne pokúšala pozmeniť tento inak zbytočný zákon a dať mu aspoň nejaký zmysel. Podľa dôvodovej správy k tejto novele by sa malo zverejňovanie informácií rozšíriť tým, „že na webovom sídle sa zverejnia údaje o subjektoch, ktorým bola pomoc schválená, spolu s výškou schválenej pomoci a zložením výberovej komisie, ktorá žiadosti posudzovala. Rovnako sa aj neúspešní uchádzači dozvedia dôvod, pre ktorý im žiadosť nebola schválená alebo zloženie výberovej komisie, ktorá ich žiadosti posudzovala.“
Kľúčové opatrenie, ktoré by mohlo konečne priniesť viac svetla do korupčného prerozdeľovania eurofondov, však vláda prijala až na sklonku svojho predčasného skonu. Absolútne prelomovou je totiž úloha, ktorou sa vo svojom uznesení zo dňa 22. februára 2012 Radičovej vláda rozhodla „zverejniť dáta o využívaní štrukturálnych fondov v rozsahu dát z ITMS na portáli otvorených dát“ v termíne do 30. novembra 2012. Malo by sa tak udiať prostredníctvom portálu otvorených dát, ktorý vzniká v rámci akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie.
Otvorený dátový portál verejnej správy by si zaslúžil, aby neostal len v podobe iniciatívy, ale dostal väčšiu vážnosť a stabilitu i v podobe zákonnej ochrany. Či už prostredníctvom novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám alebo cez zákon o informačných systémoch vo verejnej správe.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 02/2012.
