Parlament sa bude zaoberať novým zákonom o vodách, ktorý je najdôležitejšou normou vodného hospodárstva. Jeho znenie však obsahuje mnoho sporných oblastí, ktoré sú rizikom pre ekonomický rozvoj na Slovensku. Nový zákon okrem predchádzajúcich 13 smerníc spoločenstva, aproximovaných v zákone z roku 2002, zahŕňa i smernicu Európskeho spoločenstva (ES), upravujúcu rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky. Zákon však v mnohých prípadoch ide v obmedzeniach voči podnikateľským slobodám vysoko nad rámec opatrení stanovených ES. Tie totiž vo väčšine prípadov definujú len nejasné podmienky ochrany vôd, navyše odľahčené možnosťou udeľovania rozsiahlych výnimiek zo strany Európskej komisie. Spôsob realizácie ochrany je pomerne voľne v kompetencii jednotlivých krajín. Slovenský návrh však okrem mnohých povinností pre podnikateľov (napríklad zamestnávať špecializovaných vodohospodárov, viesť manipulačné poriadky stavieb a podobne) zavádza aj mimoriadne komplikovanú štátnu správu s množstvom celkom zbytočných a zbyrokratizovaných právomocí – napríklad vyžadovaním súhlasu úradníkov k akémukoľvek nakladaniu s vodami. Osobitným problémom je kontrola znečisťovania, ktorú rieši cez neefektívnu sieť vodnej stráže, inšpekcie a orgánov štátnej vodnej správy. Orgány rozhodujú taktiež o pokutách, ale na základe subjektívneho úsudku a bez stanovenia presných kritérií rozlišujúcich stupeň závažnosti znečistenia.
Veľmi nebezpečné je smernicou vynútené ustanovenie citlivých a zraniteľných oblastí. Ich vysoký podiel na výmere SR vláda schválila už minulý rok a v prípade zraniteľných oblastí (náchylných voči znečisteniu dusičnanmi) znamená napríklad vážnu hrozbu pre možnosť udržania poľnohospodárskej výroby v regiónoch. Mimochodom, mnohí slovenskí odborníci považujú vodnú politiku EÚ vo vzťahu k integrujúcim krajinám za zjavný nástroj riešenia ich agrárnych prebytkov.
Komplikovanosť novej normy je podporovaná množstvom zbytočných schvaľovacích konaní, ktoré však neriešia podstatu problému. Tá spočíva v tom, že ústava vylučuje možnosť súkromného vlastníctva vôd a o ich súkromnej správe sa doposiaľ neuvažovalo. Zložitú sústavu vzťahov medzi užívateľmi vôd (priemysel, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, energetika a napríklad cestovný ruch), v ktorej sa užívatelia navzájom podnikateľsky obmedzujú, štát zjavne nie je schopný dobre koordinovať. Kŕčom jeho snahy je návrh zákona, ktorý sa vzďaľuje trhovým vzťahom a nahrádza ich vodným plánovaním a pečiatkovaním, čo zhoršuje podnikateľské podmienky. Nie je prekvapením, že v tomto smere bol pôvodný jednoduchší zákon z roku 1973 efektívnejším a trhovejším nástrojom ochrany, ktorý po roku 1990 prispel i k výraznému zlepšeniu kvality slovenských vôd. Návrh nového zákona preto volá po zásadnom prepracovaní.
Radovan Kazda
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 8/2004 dňa 25.2.2004.
