Tohtoročná Pohoda opäť potvrdila, že názov festivalu je jednoducho príznačný a verne odzrkadľuje pocit, ktorý na pár dní poskytuje trenčianske letisko jeho nielen dobrej hudby chtivým návštevníkom. Keď však niečo funguje dobre resp. niet na čo frflať, vytvára sa priestor na pozastavenie sa nad niektorými „detailmi“, z pohľadu celku nepodstatnými.
Posledných zopár ročníkov Pohody som „vypustil“ – nelákali ma ohlasovaní headlineri a ani masovosť, akú festival postupne získal po presťahovaní sa z areálu Pod Sokolicami na trenčiansku runway. Tento rok som to opäť skúsil, keďže možnosť vidieť naživo okrem iných Lamb či Portishead ma zlákala. Nakoniec to pre mňa subjektívne vypálilo tak, že obe zmienené kapely ponúkli hodinovú monotematickú nudu, ktorú zakončili jedným songom, v ktorom v kontraste s predošlými ukázali, že nástroje so sebou naozaj majú a vedia z nich vylúdiť i niečo viac, než vám ponúkne domáce vypočutie ich tvorby. A nakoniec to bolo tak, ako to už býva, keď headlineri sklamú. Príjemne prekvapila (nielen) Imogen Heap – pre mňa živý zážitok a koncert roka, za ktorý patrí vďaka Mišovi Kaščákovi a spol. – nejde predsa o headlinerov, ide o Pohodu.
Tohtoročnej Pohode nemám čo programovo či organizačne vyčítať – z tejto selanky ma však vyrušujú dva detaily.
Detail prvý – EUrópa
Prvým rušivým momentom na Pohode bolo pre mňa zistenie, že biele cirkusové šapitó nesúce názov EUrópa stage sponzorovala Európska komisia cez svoje zastúpenie na Slovensku. Európska komisia si na trenčianskom letisku rozložila svoj stan ako jeden z partnerov festivalu a nechýbala ani prezentácia (alebo propaganda, vyberte si podľa vášho eurogusta) Európskeho informačného centra, „informácie o fungovaní EÚ“ (zišli by sa i informácie o nefungovaní, nemyslíte?), o dobrovoľníctve (tento rok EK vyhlásila za Európsky rok dobrovoľníctva – keď už nemáme tie mesiace československo-sovietskeho priateľstva, zíde sa aspoň to, pravda, a dobrovoľníctvo bude tento rok u nás i uzákonené samostatným legislatívnym kusom, ako sa v EÚ patrí), a zastúpenie EK tiež zabezpečilo 30 000 pohárov na vodu, ktorú dobrovoľníci v európskych vestičkách rozdávali počas koncertov.
Považovali by ste za normálne, ak by si stan na súkromnej kultúrnej akcii postavil okrem toho európskeho i náš úrad vlády? Aby sa vláda SR stala partnerom festivalu? Aby tam vláda organizovala pre seba propagandu za naše dane? Pretože presne to sa deje, keď sa partnerom festivalu opakovane stáva Európska komisia. Vyhadzovanie peňazí európskych daňovníkov na propagandu našej dobrej únie sa deje denne v menšom či väčšom všade okolo nás a je smutné, že túto „publicitu“, ako to oni v eurospeaku oficiálne nazývajú, berieme ako normálnu a nemennú súčasť členstva v EÚ.
Už sme si zvykli, že pri každej stavbe a projekte spolufinancovanom z eurofondov musí byť patričná tabuľa propagujúca „donora“ s európskou vlajkou. Podľa tejto logiky by sa nám však mali priznať aj na krabičkách s cigaretami či na stojanoch na čerpacích staniciach i k tomu, že za kupované produkty platíme viac, než by sme museli, nielen kvôli rozhodnutiam našej vlády ale i kvôli úrovniam spotrebných daní stanovovaných Bruselom. Márne by ste to však čakali – márne by ste čakali, že sa bude posilňovať „publicita“ o tom, že darčeky, ktoré EK rozdáva, platíme z daní my všetci a že aj o výške niektorých tých daní rozhoduje EÚ. Úplne stačí, keď vidíte, že v EÚ sa v tomto čase debatuje o rozpočte na ďalšiu sedemročnicu, a v tej chorej slonovinovej veži chcú zvyšovať výdavky alebo zavádzať európske dane…
Detail druhý – Malá Veľká Krajina
Úrad vlády SR (ba ani nedávny partner EÚ diktátor Kaddáfí, ktorý stanovanie v EUrópe obľubuje) síce na Pohode svoj stan nemal, našimi daňami tam však mrhala stanujúca vládna agentúra. Na festivale, na ktorom väčšinu účastníkov tvoria domáci, sa Slovenská agentúra pre cestovný ruch rozhodla propagovať Slovensko ako Malú Veľkú Krajinu. Iste ste si ten slogan všimli – už roky ho vídať v reklamných spotoch v našich domácich médiách. To asi len aby sme nezabudli, kde to vlastne žijeme.
Obzvlášť zvrátená bola propagácia pod heslom „TURISTI VŠETKÝCH KRAJÍN – SPOJTE SA!!! ČASY SA MENIA – POHODA OSTÁVA!“ bielymi písmenami na červenom plátne, a túto „spomienku na dobu nedávnu“ dokresľovala stará škodovka s kanoe na streche. Podobným autom cestovali v minulom režime na dovolenku viacerí z tých, ktorí vôbec nejaké auto mali – otázne je, či to bola „pohoda“, nehovoriac o tom, že „turisti“ v tej „pohode“ nemohli cestovať kamkoľvek chceli. Krásno-smutne to zobrazuje i film Občanský průkaz, kde síce nie v červenej škodovke, ale v svetlom žiguláku s loďkou na streche, cestuje rodina na „povolenú“ dovolenku do Juhoslávie, no skončí na hraniciach a následne, keďže skutočným cieľom nebola dovolenka pri mori, ale útek z totality, ktorý bol prezradený práskačom spolupracujúcim s ŠtB, rodina skončí na dlho vo vlastnej Malej Veľkej Krajine – v tom vtedajšom väzení obohnanom ostnatým drôtom.
Ktovie, ako „recesistickú pohodovú“ kampaň SACR vnímal scenárista filmu Petr Jarchovský, ktorý na Pohode diskutoval v sobotňajšej debate na tému Filmový socializmus.
Je to v pohode?
V čase, keď kvôli experimentu a politickému projektu menom euro je požadované, aby dobrý Európan prispel na záchranu topiaceho sa sociálneho štátu najprv v Grécku a potom inde, nie je podľa mňa pokračovanie mrhania našimi daňami na stanovanie Európskej komisie a šírenie jednostrannej propagandy v pohode.
V čase, keď kvôli sekere po zbíjaní národno-sociálnych jánošíkov a v mene experimentu menom odvodový bonus je požadované, aby živnostníci zaplatili na daniach a odvodoch viac do rozpočtu, nie je podľa mňa v pohode, že sa z tohto rozpočtu zároveň vyhadzujú naše dane na stanovanie vládnej agentúry propagujúcej cestovný ruch. A podľa vás to v pohode je? Nehovoriac o tom, prečo by sme vôbec takú agentúru (a mnohé ďalšie) mali platiť z našich daní, navyše nezabúdajme na to, že z našich daní vláda plánuje ukrojiť ďalšie zdroje na krytie dotácií pre vybraných podnikateľov podľa zákona o podpore cestovného ruchu.
Áno, sú to len detaily a kvapky v mori mrhania. Ale stoja za našu otupenú pozornosť. Treba začať rázne šetriť, nielen o tom šetrení nekonečne tárať.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, garant kapitoly Správa vecí verejných a spoluautor kapitoly Verejné financie v rámci Programového vyhlásenia reformnej vlády.
Článok bol uverejnený dňa 18. júla 2011 na blogu KIosk a nájdete ho tu.
