O peniaze ide vždy až v prvom rade. To platí aj v prípade Európskej únie (EÚ), nech sú reči o budovaní spoločného európskeho domu bez vojen akokoľvek vznešené. Potvrdzuje to aj debata o rozpočte EÚ a tiež o finančnom rámci na roky 2014-2020.
Zatiaľ čo všetky, aj tie ekonomicky najsilnejšie členské krajiny EÚ prijímajú pod tlakom finančnej a dlhovej krízy viac alebo menej radikálne úsporné opatrenia, Európska komisia (EK) prišla s návrhom rozpočtu, ktorý sa ani s prižmúrením oboch očí nedá označiť za úsporný. Reakcia štátov, ktorým sa takéto rozšafné míňanie peňazí ich daňovníkov nepozdáva, prišla vo forme návrhov škrtov. Tie zas vyvolali reakciu ďalších štátov, ktoré sú čistými prijímateľmi peňazí z fondov EÚ.
Väčšina slovenských médií však našim občanom naservírovala zjednodušený pohľad na problém ako spor Spojeného kráľovstva resp. premiéra Davida Camerona so zvyškom EÚ. Realita je, ako zvyčajne, oveľa komplexnejšia. Spojené kráľovstvo ako jedna z najväčších ekonomík v EÚ je aj jedným z najväčších prispievateľov do rozpočtu EÚ. Aj preto sa hlasno ozýva pri akýchkoľvek debatách týkajúcich sa rozpočtu EÚ, a to nielen za zavretými dverami na zasadnutiach lídrov v Bruseli. David Cameron koncom novembra 2012 pohrozil, že bude vetovať akýkoľvek návrh rozpočtu, ktorý bude zahŕňať odvody členských štátov nad úrovňou platieb z roku 2011.
Ďalšie krajiny vyjadrujú svoje výhrady diplomatickejšie. Jednou z nich je Švédsko, ktoré aj napriek tomu, že patrí medzi najbohatšie a najprosperujúcejšie krajiny EÚ, prijalo v posledných rokoch možno najúspornejšie opatrenia zo všetkých krajín EÚ. Švédsky predseda vlády Fredrik Reinfeldt sa síce nevyjadruje tak nahlas a jednoznačne ako David Cameron, ale ticho podporuje pozíciu Spojeného kráľovstva. Navyše, švédska ministerka pre európske záležitosti Birgitta Ohlsson sa vyjadrila, že únii (a európskemu rozpočtu) chýba jasný model redukcie poľnohospodárskych dotácií.
Redukciu rozpočtu EÚ požaduje aj Dánsko, ktoré chce skresať svoj príspevok do rozpočtu EÚ podobným rabatom, aký si svojho času vyjednala britská premiérka Margaret Thatcher. Dánsko požaduje rabat vo výške 1 miliardy dánskych korún (134 miliónov eur) v období 2014-2020.
Menej radikálne je Holandsko. Holandská vláda požaduje iba to, aby budúcoročný rozpočet a aj viacročný finančný rámec EÚ nerástol nad mieru inflácie. Holanďania hrozia, že rozpočet budú vetovať, ak táto požiadavka nebude splnená. Nevraviac o tom, že tamojší premiér je doma pod tlakom, aby presadzoval výraznejšie zníženie rozpočtu EÚ.
Vetom pohrozilo aj Rakúsko, a to v prípade, ak nebudú splnené dve jeho požiadavky. Po prvé, Rakúsko chce mať rabat zo svojich platieb do rozpočtu EÚ. Po druhé, rakúska vláda je proti tomu, aby sa úsporné opatrenia dotkli tej časti fondov EÚ, ktoré sú pre Rakúsko najdôležitejšie, teda fondov pre vidiecky rozvoj v rámci poľnohospodárskej politiky.
Zníženie svojho príspevku do rozpočtu EÚ formou „britského“ rabatu chce dosiahnuť aj Taliansko, na druhej strane však nesúhlasí so škrtmi v oblasti kohéznej politiky a dotácií pre farmárov. Minister pre európske záležitosti Enzo Moavero Milanesi vyhlásil, že Taliansko je pripravené vetovať dlhodobý rozpočet EÚ, ak bude „škodlivý pre krajinu a zaťažujúci talianskych daňovníkov“.
Odmietavý postoj Londýna k pôvodnému návrhu rozpočtu EÚ viedol k návrhu menších úsporných opatrení ako pokusu predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya o kompromis. Tento návrh sa však stretol s odmietavou reakciou v inej skupine krajín.
Kriticky sa k takémuto návrhu stavia najmä Francúzsko, ktoré chce európske dotácie pre farmárov udržať minimálne na úrovni roku 2013 a pohrozilo vetom, ak by výdavky na spoločnú poľnohospodársku politiku mali byť okresané. Rovnako negatívny postoj k škrtom v dotáciách pre farmárov a eurofondoch na podporu regionálneho rozvoja vyjadrilo aj Rumunsko.
Svoju nespokojnosť s kompromisným návrhom netají ani Španielsko. To by totiž v nasledujúcom sedemročnom programovacom období dostalo o 20 miliárd eur menej, a to predovšetkým v dotáciách na poľnohospodárstvo a v Kohéznom fonde. A vetom pohrozilo aj Portugalsko, ktorému sa škrty v rozpočte EÚ tiež nepáčia.
S kompromisným návrhom nie je spokojné ani Poľsko, ktorému sa nepozdávajú predovšetkým škrty v oblasti kohéznej politiky, a pripojilo sa i Lotyšsko, ktorému sa okrem toho nepáčia i návrhy škrtov v oblasti poľnohospodárskych dotácií.
Skrátka, jedna časť EÚ – tzv. Priatelia kohézie – by chcela dostávať viac a druhá časť EÚ – tzv. Priatelia lepšieho míňania – by chcela platiť menej. Až sa zdá, že celá EÚ nie je o budovaní spoločného domu, o mieri medzi národmi a o slobodnom pohybe ľudí, tovarov, služieb, pracovnej sily a kapitálu, ale o prerozdeľovaní a míňaní peňazí, ktoré krajiny vlastne ani nemajú, pretože väčšina z nich má deficitné rozpočty.
A čo Slovensko? Vláda Roberta Fica, ktorá nedávno v Bratislave hostila stretnutie tzv. Priateľov kohézie, je paradoxne s kompromisným návrhom spokojná. Ficovi sa podarilo z Bruselu získať prísľub 200 miliónov eur na odstavenie jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, čo zrejme uspokojuje jeho sponzorov. Zdá sa, že Slovensko ako jedna z mála krajín nebude pri schvaľovaní rozpočtu robiť „problémy“.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 12/2012.
