Ministerstvo školstva vypracovalo v novembri nový návrh zákona – Zákon o podpore a rozvoji práce s mládežou. Začiatkom decembra ho predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie.
V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza, že ide o „právne vymedzenie súčasného stavu práce s deťmi a mládežou, ktorý je z veľkej miery postavený na dobrovoľnosti a sympatiách,“ teda stavu, kedy deti, mládež a dospelí pracujú spoločne, dobrovoľne a bez formálnej direktívy na dobrej veci. Oproti časom, kedy sa podobné aktivity organizovali výlučne cez pionierske bunky, či štruktúry SZM (Socialistický zväz mládeže), je to príjemná zmena. A to, že sa rozvíjala opačným smerom, ako sme v tomto štáte zvyknutí, teda „zdola – nahor,“ je potešujúce dvojnásobne. Nie však pre eurobyrokrata. Ten všetko, čo nemá pod palcom, spochybňuje – kto to kedy videl, vykonávať takéto aktivity bez akčného plánu! To predsa nemôže dobre fungovať! Aby bolo jasno, teraz nemám na muške iba bruselské glotové rukávy, už aj na Slovensku nám dorastá zdatná euroúradnícka generácia. Najmä v rezorte školstva. V očakávaní obrovského eurofondového balíka „systematizuje“ všetko, čo sa len dá, teda aj dobrovoľnú prácu s mládežou.
Jedným z cieľov návrhu zákona je definovať a zjednotiť základné pojmy používané v práci s mládežou. Zákon definuje, kto je mládežník, mládež, mladý vedúci, mládežnícky vedúci. V ďalších paragrafoch vymedzuje podmienky, za akých sa môžu, musia či nesmú isté aktivity vykonávať. Špecializovanú činnosť v oblasti práce s mládežou bude môcť vykonávať iba líder – profesionál. Na výkon tejto funkcie bude samozrejme potrebovať doklad o odbornej spôsobilosti, ktorý bude môcť získať iba po absolvovaní špeciálneho vzdelávania v špeciálnom zariadení. Pochopiteľne, že na akreditáciu takýchto zariadení bude treba vytvoriť špeciálnu Akreditačnú komisiu. Tá bude posudzovať spôsobilosť celého zariadenia, teda nie iba ponúkaného vzdelávacieho programu, čo automaticky obmedzí možnosti mimovládnych organizácií, ktoré už dnes ponúkajú rôznym cieľovým skupinám zaujímavé vzdelávacie programy aj bez rezortného dozoru. A čo bude predmetom rezortného skúmania spôsobilosti vzdelávacieho zariadenia? To bude musieť ministerstvu školstva predložiť nielen obsah a rozsah teoretickej a praktickej časti svojho vzdelávacieho programu, ale aj spôsob a rozsah záverečných skúšok na vykonávanie špecializovaných činností.
Najzaujímavejšími paragrafmi sú však bezpochyby tie, v ktorých sa rieši financovanie práce s mládežou. Zdroje financovania sa rozšíria o dotácie zo štátneho rozpočtu, prostriedky z rozpočtov obcí a VÚC, a eurofondy. Tak a je to. Hlad po finančnom zabezpečení je silný a vidina plných vreciek europeňazí lákavá. Ten, kto bude rozdeľovať nielen štátne dotácie ale najmä eurofondy, je ministerstvo školstva. A tak tí mládežníci a dobrovoľníci, ktorí za tento zákon dlho lobovali, celkom dobrovoľne kladú hlavu na rezortný klát – a obetujú svoju nezávislosť v mene nového EuroSZM.
Autorka je analytička KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2008.
