Súhlas slovenskej vlády s európskou ústavou je dvojnásobným omylom: omylom je obsah euroústavy i navrhovaný spôsob jej ratifikácie.
Európska ústava centralizuje rozhodovanie v EÚ a otvára dvere k európskemu superštátu. Ak má v EÚ fungovať spoločný trh, treba, aby sa o niektorých veciach rozhodovalo na úrovni únie. Nie však v takom obrovskom rozsahu ako dnes, už ani nehovoriac o ďalšom rozširovaní kompetencií EÚ na úkor členských štátov, ktoré prináša euroústava. Zväčšujúci sa priestor na zasahovanie eurobyrokracie do hospodárstva je zlou správou pre európske ekonomiky i pre životnú úroveň našich občanov. Lisabonská stratégia, ktorou si EÚ vytýčila úlohu stať sa do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete, je už vnímaná ako obdoba chruščovovskej snahy „dobehnúť a predbehnúť USA“. Zaostávanie európskych ekonomík za USA sa prehlbuje práve v dôsledku prílišných zásahov štátu do ekonomiky. A euroústava to môže iba zhoršiť. Navyše, oslabuje pozíciu menších štátov v prospech veľkých krajín.
Vláda rozhodla, že na ratifikáciu euroústavy stačí súhlas NR SR. Ústava SR však zakotvuje niečo iné: na vstup do štátneho zväzku je potrebný ústavný zákon, ktorý sa potvrdí referendom. EÚ bude mať v prípade platnosti euroústavy všetky dôležité črty štátneho zväzku. V ktorej fáze európskej integrácie by sa referendum na základe článku o vstupe do štátneho zväzku malo konať, ak nie teraz?
Argument, že sme už rozhodli v minuloročnom referende, neobstojí. V roku 2003 sa schvaľovala zmluva o pristúpení SR k EÚ, nepotvrdzoval sa „ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi“. Primeraným argumentom nie je ani tradične nízka účasť v našich referendách. Referendum o tejto otázke je nevyhnutné, lebo vyplýva priamo z Ústavy SR.
Adekvátnou paralelou nie je ani to, že referendum o euroústave nie je potrebné, lebo sa nekonalo ani pri schvaľovaní slovenskej ústavy. Schválenie euroústavy nie je obdobou schválenia slovenskej ústavy, ale rozdelenia Česko-Slovenska, teda vystúpenia zo štátneho zväzku. A o tom sa tiež malo konať referendum. Tiež sa nekonalo. Tiež v rozpore s ústavou. Zopakujeme si takéto ignorovanie ústavy ešte raz?
Ondrej Dostál
Autor je koordinátorom Iniciatívy proti európskej ústave, pôsobí v Konzervatívnom inštitúte M.R. Štefánika
Článok bol uverejnený v denníku Národná obroda, 4.novembra 2004
