Vážený Európsky parlament,
ja, extrémne štíhla a krásna žena, dôrazne žiadam, aby ste sa na Vašom zasadaní zaoberali odstránením diskriminácie mne podobných žien reklamnými agentúrami. Tie sa totiž na základe Vášho odporúčania v uznesení z 3. septembra 2008 Vplyv marketingu a reklamy na rovnosť medzi ženami a mužmi rozhodli starostlivo zvažovať obsadzovanie extrémne štíhlych modeliek do reklám. Pre svoj nepriemerný vzhľad sme nespravodlivo diskriminované a Vy, europoslanci, ste tu predsa na to, aby ste odstránili aj tú najmenšiu chmáru na čele i toho najexotickejšieho euroobčana.
Zároveň protestujem, aby mi bola reklamami vnucovaná predstava 504 europoslancov o ideálnom telesnom vzhľade, teda že byť tučná a škaredá je prirodzenejšie, ako byť chudá a pestovaná. To mimoriadne nabúrava moju sebadôveru, nehovoriac o tom, aké dopady by mala obezita na moje zdravie.
A keď už sa tak zaoberáte anorexiou, odporúčam čítať aj iné zdroje ako tie, čo podporujú Vaše uznesenia. Zďaleka nie všetci odborníci súhlasia s tým, že anorexiu zapríčiňujú obrázky „vychrtlých“ modeliek, pretože keby to išlo tak ľahko, anorektikov by sme tu dávno prehadzovali vidlami. Pritom počet anorektikov na ten sústredený útok „vychtrlíkov“ v médiách je relatívne malý. Anorexia je porucha mozgu spôsobená chybou v jeho vývoji. Zatiaľ sa nezistilo, čím je tá chyba spôsobená, ale je zrejmé, že sa udeje v celkom ranom detstve či dokonca ešte v prenatálnom období, keď sú budúcim anorektikom reklamy s chudými modelkami celkom ukradnuté.
Tiež by som Vás poprosila, aby ste zariadili vrátenie pôvodných rodových stereotypov, ktoré boli na Vaše odporúčanie a pre Vašu nulovú toleranciu – teda vyjmúc tých 110 europoslancov, čo boli proti a 22, čo sa zdržalo hlasovania – odstránené z učebníc, hračiek, videohier, počítačových hier, internetu a nových informačných a komunikačných technológií. Muži i ženy v mojom okolí sú z toho celí zmagorení, muži mi strhávajú zásteru a vyháňajú ma od sporáka na futbal a pivo a robia mi v kuchyni neporiadok, len aby dostáli Vášmu uzneseniu, a ženy zas majú pocit, že priznať sa k čítaniu ženského časopisu na toalete je v príkrom rozpore s ich emancipáciou a inteligenciou.
Odovzdajte môj pozdrav českému europoslancovi Vladimírovi Železnému, ktorý sa obáva, že pre slobodu vyjadrovania je Vaša správa vážnym ohrozením. Prehlásil: “Co je v jedné zemi pociťováno za trapné nebo nepřijatelné, může být v jiné vnímáno jako vtipné nebo podařené. Naopak pokusy o celoevropskou regulaci prezentace obou pohlaví v reklamě je vytváření jakéhosi zprůměrovaného sterilního stereotypu.”
Záverom môjho listu srdečne pozdravujem aj našu europoslankyňu Zitu Pleštinskú, ktorá pochopila, že hlboké znepokojenie, ktoré sústavne zmieta európskym parlamentom, v tomto prípade treba „adresovať predovšetkým rodičom a pedagógom,“ pričom je presvedčená, že hlavná zodpovednosť spočíva práve na rodičoch a pedagógoch, a to v tom, či dokážu dieťa naučiť rozumne a zodpovedne používať televíziu a nové technológie. Presne tak.
Vopred ďakujem za kladné vybavenia a zostávam so súdružským europozdravom.
Autorka je publicistka. Nie je extrémne štíhla, nerada stojí pri sporáku, žiadnu zásteru doma nemá, no napriek tomu považuje podobné iniciatívy Európskeho parlamentu za škodlivejšie ako všetky predpokladané zhubné vplyvy, čo na mládež a sebavedomie mužov a žien majú tie úbohé štíhle modelky a rodové stereotypy.
Článok bol uverejnený v Konzervatívnych listoch 09/2008.
