Tak nám spustili reformu školstva. Zákon je prijatý, štátne vzdelávacie programy schválené, školské programy sú na spadnutie. Minister Mikolaj sa spokojne usmieva do kamier, médiá ohlasujú revolučné zmeny na školách, učitelia rozpačito pritakávajú. Že to, čo v máji presvišťalo parlamentom, je celé podvod, akosi nikoho netrápi.
Kačka v školskej záhrade
Ak niečo chodí ako kačka, kváka ako kačka, je to kačka. Nebude z toho páv ani keď ju tými pávími pierkami naštopú. Darmo všetci zatvárajú oči v snahe uveriť, že ide o vytúženú zmenu vzdelávacieho systému – v školskej záhrade nášho proreformného ministra sa trápne kníše namiesto páva nepodarok, fučiac pod ťarchou falošných ozdôb.
Vytrhávanie falošných pierok
Pierko prvé: dvojúrovňový model vzdelávacích programov zmení obsah vzdelávania
Štátne vzdelávacie programy sú iba „na ružovo“ pretreté staré učebné osnovy. Veľa sa v nich nezredukovalo, veľa sa nezmenilo. Jediná skutočná zmena nastane v tom, že na to, aby učitelia odučili všetko to, čo doteraz, budú mať menej hodín. Namiesto redukcie obsahu sa im zredukuje čas, ktorý majú k dispozícii.
Pierko druhé: reforma poskytne školám viac slobody
Učitelia nebudú slobodnejšie rozhodovať o tom, čo budú učiť. Voľné hodiny, ktoré im dávajú k dispozícii školské vzdelávacie programy, budú musieť využiť na to, aby stihli odučiť všetko to, čo nestihnú v rámci štátom diktovanej hodinovej dotácie. Školské vzdelávacie programy budú najmä o doplnení „povinnej jazdy“, nie o vlastnej vzdelávacej koncepcii.
Pierko tretie: školy budú od septembra ponúkať pestré vzdelávacie programy
Učiť „po novom“ sa bude od septembra iba v prvých ročníkoch základných a stredných škôl. Plánované sú iba drobné úpravy v predmetoch „štartujúcich“ ročníkov, čo ani omylom nemožno vydávať za nové, komplexne prepracované školské vzdelávacie programy. Školy budú ešte dlho učiť „po starom“ a v školskom zákone niet jediného paragrafu, ktorý by ich nútil k tomu, aby sa na väčšie zmeny začali seriózne pripravovať.
Pierko štvrté: učitelia budú môcť samostatne rozhodovať čo a ako budú učiť
Naopak, ešte aj ten manévrovací priestor, ktorý mali k dispozícii, im nový školský zákon oklieštil. Doteraz mohli slobodne vyberať aspoň učebnice, z ktorých chceli učiť, odteraz budú môcť používať iba tie štátom schválené. Rezort školstva namiesto zreformovania celého systému iba pritvrdil zastaraný mechanizmus centrálne regulovanej tvorby učebníc. V rukách si ponechal absolútnu kontrolu nad učebnicami a žiadne nové nepripravuje. Pritom ak očakáva, že budú školské programy aspoň trochu rôznorodé, mal dať učiteľom k dispozícii oveľa pestrejšiu ponuku učebníc ako je to dnes.
Pierko piate: školy budú môcť flexibilne modernizovať výučbu
Doteraz boli všetky inovácie zavádzané do vyučovania v súlade s vyhláškou o experimentálnom overovaní. Ak chceli školy učiť inak ako mali predpísané v záväzných učebných osnovách, museli požiadať ministerstvo o povolenie. Zavedením jedinečných školských programov sa malo toto byrokratické obmedzovanie učiteľovej kreativity automaticky zrušiť. Stal sa však presný opak – rigidná vyhláška o experimentálnom overovaní sa v nezmenenej podobe dostala priamo do nového školského zákona. To znamená, že všetko, čo budú chcieť robiť učitelia inak, ako im to ministerstvo predpíše v štátnych vzdelávacích programoch, bude musieť rezortný úradník opäť povoliť.
Pierko šieste: učitelia budú motivovaní k tímovej spolupráci
Tímová spolupráca učiteľom na školách nehrozí. Pri tvorbe školských programov budú „predmetári“ rovnako ako doteraz zatvorení vo svojich kabinetoch, kde si každý sám za seba zosmolí „nové“ tematické plány. Učitelia sa ani po reforme nebudú musieť spoločne zamýšľať nad víziou školy, tvoriť špecifické učebné osnovy, prepájať témy z jednotlivých vzdelávacích oblastí do nových predmetov. Jediné, čo sa od nich chce, je, aby do učebných osnov školských programov mechanicky vložili to, čo im štát nadiktuje v štátnych vzdelávacích programoch.
Pierko siedme: učiteľom poskytne rezort potrebnú pomoc
Začiatkom roka si pripravil minister školstva pôdu na spustenie reformy naozaj svojsky. Podarilo sa mu zrušiť právnu subjektivitu metodicko-pedagogických centier a výrazne zredukovať počet ich pracovníkov. Počet ponúkaných vzdelávacích programov pre učiteľov v praxi tým prudko klesol, rovnako ako potenciál ponúknuť im nové vzdelávacie programy, ktoré by im pomohli vyrovnať sa s pripravovanými zmenami. Ministrovi sa tak v centralistickom ošiali podarilo paralyzovať vlastné nástroje na presadenie chystaných zmien. Učitelia sú dnes hodení do vody bez jasných inštrukcií, bez podpory, bez metodickej pomoci. A taktiež bez potrebného materiálneho a finančného zabezpečenia. Náhradným riešením vraj majú byť výzvy na podávanie projektov v rámci Európskeho sociálneho fondu. Tento spôsob realizácie reformy však nezabezpečí potrebnú synergiu jednotlivých krokov, naopak, školy môže uvrhnúť do ešte väčšieho rizika.
Kde sú pávy?
Dalo by sa pokračovať vo výpočte ďalších detailov, ktoré dotvárajú mozaiku „potemkinovej dediny“ zvanej reforma školstva. Je ich naozaj dosť a časom sa určite prejavia. Budú komplikovať život nielen učiteľom, ale aj samotným ministerským úradníkom. Spôsobia, že reforma ministra Mikolaja nielenže nenaštartuje modernizáciu vzdelávacieho systému, ale ani nezastaví regres jeho jednotlivých štruktúr. Školský systém bude aj naďalej riadený neschopnou centrálnou autoritou, uzavretý voči impulzom širšej školskej komunity, bez možnosti flexibilne zavádzať inovácie, bez potrebných opravných mechanizmov, ktoré by ho udržiavali v optimálnom chode. Natíska sa preto otázka: čo s takou reformou, ktorá vlastne žiadnou reformou nie je?
Riešenia sa časom isto nájdu. Žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí a v školstve –hoci to teraz tak nevyzerá – pracuje dosť odborníkov, ktorí s tým balvanom budú vedieť pohnúť. Rozumné odpovede sa však nenájdu skôr, kým si všetci poctivo nepriznáme, že ak niečo chodí ako kačka, kváka ako kačka, je to kačka. A že táto je navyše poriadne ošklbaná.
Autorka je analytička KI.