Jedným z najväčších prekvapení pred rokom 1989 bol pre mňa deň, keď dal komunistický ideológ Vasil Biľak rozhovor nemeckému týždenníku Der Spiegel. Československí komunistickí funkcionári boli vtedy vo svete povestní svojou zadubenosťou a Vasil Biľak bol medzi nimi extratriedou. Pôvodným povolaním krajčíra jeho vlastní súdruhovia vítali na zjazdoch komunistickej strany dlhotrvajúcim potleskom a skandovaním: „Nech šije Biľak!“ Biľak si však len zahral starú policajnú hru na dobrých a na zlých chlapcov. Doma bol veľký komunista, vonku sa predvádzal ako demokrat.
Hru na dobrých a zlých chlapcov si pripomíname každý deň. Dobrý chlapec Sulík navrhuje znižovanie daní, zlý chlapec Fico mu odkazuje, aby na to zabudol. Dobrý chlapec Čaplovič chce byť zelený, zlí chlapci zo životného prostredia nechajú vyvážať z Tichej a Kôprovej doliny drevo a tvária sa ako medvede, čo nie sú medveďmi.
Zlý chlapec Harabin vozí rodinu v bavoráku, dobrí chlapci hovoria, že sa to nesluší. Zlý chlapec Jahnátek vyzýva na štátnu korupciu, dobrý chlapec Maďarič mu odkazuje, že by mal vážiť slová. Zlí chlapci z jeho ministerstva pripravujú tlačový zákon, podľa ktorého by mala vláda a nie súd rozhodovať o tom, čo je a čo nie je pravdivá informácia, dobrý chlapec Číž na verejnosti tvrdí, že je to len prínos do demokratickej diskusie. Zlí chlapci pripravujú Zákonník práce, ktorý obmedzuje mobilitu pracovných síl, dobrí chlapci im z neho ukrajujú. Dokonca aj zlý chlapec Slota, ktorý by najradšej dobyl Budapešť na tankoch, sa hrá na dobrého chlapca a navrhuje zníženie daní.
Veľký chlapec Fico sa hrá na svojom vlastnom piesočku. Odchádza do Moskvy s odkazom pre Putina, že on by nikdy – nie ako predseda vlády, ale strany, akoby boli dvaja Ficovia – nedopustil na Slovensku americké rakety. Malý chlapec Kubiš odchádza spolu s ním s posolstvom, že Slovensko je lojálnym spojencom a nemá nič proti americkým raketám.
Že to nejde dohromady? Čoby nie. Keď to šlo za Biľaka, prečo by to nešlo za Fica? Je to síce ako v operete Mamzelle Nitouche, kde sa spieva: „Pre kláštor som Celesten, pre divadlo som Floridor“, ale prečo nie: keď nebude veselo, bude aspoň smiešne.
A tak sa Ficova vláda hrá na dobrých a na zlých chlapcov, ktorí si ako pri štvorylke menia miesta: dobrí chlapci sa hrajú chvíľu na zlých, zlí na dobrých, a tak dokola.
Asi sa dobre baví – hrá sa na náš účet a trávi čas obmedzovaním škôd, ktoré chce sama spôsobiť. A my sa prizeráme, akoby to bolo v divadle, a nie naozaj.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 5. mája 2007.
