Deň po tom, ako si vláda schválila úlohu sprehľadniť prideľovanie peňazí z eurofondov, konalo ministerstvo výstavby v priamom rozpore s týmto cieľom.
Ak sa hovorí o eurofondoch, zväčša sa to zvrtne do nekonečne mdlej debaty o tom, ako ich Slovensko čerpá a či ich minieme. Menej sa už diskutuje o tom, na aký účel tieto verejné zdroje putujú, ako sa prerozdeľujú a či sa vôbec plní deklarovaný cieľ znižovania regionálnych rozdielov.
Pohľad na samotnú úroveň čerpania je však až príliš povrchný – akoby nás zaujímalo najmä to, ako rýchlo dokáže človek minúť svoju výplatu, a vôbec by nás nezaujímalo to, na aké tovary a služby tú výplatu míňa, či ich nakupuje efektívne, a či v jeho spotrebnom koši nedominujú pominuteľné produkty krátkodobej spotreby.
Eurofondy navyše nie sú výplatou, ktorá len tak padá z neba, a treba ju zo zeme pozbierať a minúť – ide predsa o peniaze našich daňovníkov i daňovníkov ďalších členských krajín Európskej únie. V ostatnom čase oživili diskusiu otázky o transparentnosti prideľovania eurofondov.
Iba hra
Jedna z úloh, ktorú si vláda stanovila a schválila dňa 4. júna 2008 v Modernizačnom programe Slovensko 21, je i transparentné poskytovanie eurofondov. Minister výstavby a regionálneho rozvoja bol pri plnení tohto programu určený ako zodpovedný okrem iného za zverejnenie „zoznamov zaregistrovaných žiadostí o nenávratný finančný príspevok s identifikáciou žiadateľa a výsledkom schvaľovacieho procesu, vrátane údajov o všetkých žiadateľoch o tieto prostriedky, hodnotenia ich projektov na základe vopred zverejnených kritérií, a tiež procesu vytvárania orgánov, ktoré boli do procesov prideľovania prostriedkov zaangažované vrátane ich zloženia a mien ich členov,“ a to v termíne do 31. januára 2009. Toľko vládne deklarácie. A ako vyzerá realita?
Povedali by ste, že deň po tom, čo minister dostane takúto úlohu od vlády, ju začne i plniť? Nie, to isto nie, nehnevajte sa, tak rýchlo to predsa v byrokratickej mašinérii nejde. No aspoň by sa žiadalo, aby ministerstvo nešlo svojimi činmi alebo aspoň vyhláseniami proti danej úlohe. No stalo sa. Hneď deň „po“, dňa 5. júna 2008, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja vyhlásilo, že nezverejní podrobnosti hodnotiaceho procesu doteraz schválených žiadostí – teda úspešných projektov – v rámci výzvy orientovanej na podporu rekonštrukcie škôl.
Dôvod? Podľa vyjadrení hovorcu ministerstva Miroslava Bátovského pre TV Markíza im to žiadne nariadenie neprikazuje a systém je transparentný. A bodka. Čo ešte chcete?
Pro forma
Signál je jasný, modernizačný program vlády netreba brať vážne, ide len o ďalší papierový alibizmus vlády. Ak by vládna koalícia naozaj chcela proces sprehľadniť, mala možnosť schváliť vlastný návrh zákona o pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a zakomponovať do zákona striktné pravidlá o tom, čo všetko musí byť zverejňované. Nestalo sa, zákon bol počas prerokovávania v parlamente stiahnutý.
Zároveň vláda nebola naklonená vyjadriť súhlas s opozičným návrhom, v ktorom poslanci SDKÚ navrhovali doplniť zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy o nové ustanovenie, ktorým by sa stanovila povinnosť pre poskytovateľov dotácií zo štátneho rozpočtu, ale aj z prostriedkov únie, uvádzať kritériá poskytovania dotácií, ich váhu pri rozhodovaní, ako aj pravidlá kreovania, rokovania a rozhodovania komisií na posudzovanie žiadostí o dotácie.
Na strane druhej treba povedať, že kým bola dnešná opozícia pri moci, taktiež sa do transparentnosti nehrnula a nie nepodobne dnešnej vládnej trojke prebiehali ruvačky o to, kto bude rozhodovať o prerozdeľovaní miliárd a sedieť na prameňoch eurofondov. Transparentnosť ležala i vtedy – rovnako tak ako i dnes – v poslednom tmavom kúte „verejného“ záujmu.
Prázdne reči
Rečičkám o objektívnom hodnotení a transparentnom prideľovaní eurofondov už neverí hádam nik, takže to trápne divadlo, ktoré pred nami členovia vlády hrajú, už fakticky stráca publikum. Poslednou možnosťou na ceste k transparentnosti tak naďalej ostáva žiadanie zverejňovania informácií ministerstvami prostredníctvom infozákona. Otázka je, dokedy nám túto možnosť koaliční „ochotníci“ hrajúci sa na transparentnosť nechajú, a tiež to, či si ju zobrať dáme.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 13. júna 2008.
