V rámci projektu Hodnotenie samosprávnych opatrení (HSO), ktorý od roku 2009 realizuje Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) v nadväznosti na projekt INEKO HESO-Regióny, sa štvrťročne vyjadrujú analytici (medzi nimi i analytik KI Dušan Sloboda), zástupcovia akademickej obce, samosprávy a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.
Poradie hodnotených opatrení za obdobie január – marec 2010, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete vo formáte PDF tu.
Komentáre analytika KI Dušana Slobodu k vybraným hodnoteným opatreniam:
Čaklov účinne vyriešil splácanie nedoplatkov za nájomné
V prípade Čaklova možno oceniť, že obec zapojila v minulosti budúcich nájomníkov už do svojpomocnej výstavby obydlí a v súčasnosti motivuje neplatičov k splácaniu dlhov poskytovaním platených aktivačných prác len pod podmienkou splácania dlhu, zároveň sa obec snaží o zavedenie inštitútu osobitného príjemcu, ktorý sa osvedčil i v prípade iných obcí. Situácia s rómskymi neplatičmi v Čaklove nie je ojedinelá a poukazuje na nesystémové a mylné pokusy štátu a samosprávy zlepšovať kvalitu života Rómov z osád „obedom zadarmo“. Obec najprv postavila pre Rómov byty nízkeho štandardu z peňazí zo štátnej dotácie (akoby „zadarmo“, hoci ide o peniaze daňovníkov), a následne sa obec musela popasovať s problémom, kto bude za prevádzku bytov platiť, keďže nájomníci očakávali ďalšiu službu typu „zadarmo“. Nielen od Rómov je ťažké očakávať, že si budú vážiť niečo, čo im pripadne akoby „zadarmo“. Majoritná populácia si tiež rýchlo zvyká na situáciu, keď sa krížom-krážom po krajine rozdávajú rôzne „obedy zadarmo“ z eurofondov (hoci ide tiež o peniaze daňovníkov, a to z rôznych krajín EÚ, vrátane daní vytiahnutých z našich vreciek).
Banská Bystrica prišla o pol milióna eur
Ako zistil Najvyšší kontrolný úrad SR, mesto Banská Bystrica porušilo zákon, keď predalo svoj majetok v podobe cenných papierov za približne dve tretiny trhovej ceny, čím ochudobnilo svoj rozpočet v roku 2008 o 566 tisíc eur. Primátor mesta Ivan Saktor (SMER-SD) v tejto súvislosti vyhlásil, že „z pohľadu činnosti samosprávy ide o bežné pochybenia“. Žiadna snaha ba ani vyhlásenie o tom, že za takéto chyby a škody by mal niekto niesť aj osobnú (a hmotnú) zodpovednosť. Činovníci v samospráve si radi a často udeľujú rôzne špeciálne odmeny za „dobrý“ výkon svojich samozrejmých povinností, za ktoré ich platíme, no málokedy sú ochotní priznať si chyby a nebodaj za ne i platiť. Otázne tiež je, načo majú mestá a obce hlavných kontrolórov, keď títo často na vážne pochybenia samosprávy neupozorňujú. Zrejme však nemožno od hlavných kontrolórov očakávať, že budú odhaľovať nehospodárnosť a prešľapy samosprávy, ktorá ich volí a schvaľuje im odmeny… Od začiatku hospodárskej krízy samosprávy vyplakávajú, že jej vplyvom dochádza k poklesu ich príjmov kvôli nižšiemu výnosu z podielových daní, pričom mestá a obce ohlasujú problémy pri plnení svojich kompetencií (napr. Banská Bystrica plánuje dať menej peňazí na údržbu verejnej zelene v roku 2010). V prvom rade by sa mali pozrieť na možnosti, ako ušetriť a ako nepredávať majetok hlboko pod cenu, ako v prípade Banskej Bystrice. Veď len tie „bežné pochybenia“, ako sa vyjadril primátor Saktor, predstavujú viac než tretinu zo sumy približne 1,5 mil. eur, o ktorú sa odhaduje, že budú príjmy mesta v roku 2010 z podielových daní vplyvom krízy nižšie, než minulý rok. Ako vidíme i na príklade Banskej Bystrice, zďaleka nielen kríza ukrajuje z príjmov našich miest a obcí – v mnohých prípadoch je to i nezodpovedné, nehospodárne a neraz i zámerne škodlivé konanie našich volených i nevolených zástupcov v samospráve.
Výtlky na cestách žilinského kraja budú ohlasovať cez GPS
Vhodným doplnením tohto zámeru samosprávy by bolo rozšíriť možnosť ohlasovania výtlkov a iných problémov pomocou určenia ich polohy cez GPS na cestách v správe župy aj pre občanov, ktorí požívajú GPS navigácie, a to prostredníctvom SMS či e-mailov, s následným informovaním občanov na samosprávnom webe o tom, ako župa reagovala na ich ohlásenie, a kedy a ako mieni župa v danej veci konať.
Meškajúci bratislavskí mestskí poslanci ostanú bez trestu
Za každú neúčasť poslancov (či už samosprávy alebo NR SR) na rokovaní či hlasovaní by malo automaticky nasledovať isté krátenie odmeny (platu), ktorý poslanec poberá. Vyššie sankcie by mali byť samozrejme za neospravedlnenú neúčasť, avšak i za ospravedlnenú neúčasť by mali byť isté sankcie, pričom zároveň by mali byť presne a jasne stanovené podmienky, kedy je možné ospravedlnenie neúčasti prijať ako odôvodniteľné. Ak „bežného smrteľníka“ čaká nejaká tá sankcia za neúčasť v práci, prečo by sa tak nemalo úplne samozrejme diať i v prípade poslancov?
Inteligentné formuláre v Šali šetria občanom čas
Systém inteligentných elektronických formulárov, ktoré zaviedla samospráve Šale,je pokračovaním snáh tamojšej samosprávy smerom k informatizácii a e-governmentu, s cieľom uľahčiť občanom komunikáciu so samosprávou, a to bez nutnosti mrhať verejnými zdrojmi na predražené IT riešenia tak, ako sa začína byť trendom vo verejnej správe na Slovensku.
Bratislava má nové pravidlá na predaj svojho majetku
Ako ukazuje aj príklad Bratislavy, minuloročná novela zákona o majetku obcí núti naše samosprávy k častejšiemu využívaniu súťažných metód pri predaji a prenájme majetku. Núti ich teda do realizácie krokov, ktoré by samosprávy mali robiť úplne samozrejme, dobrovoľne, aktívne, s cieľom dobrého spravovania majetku, ktorý im bol občanmi v zmysle samosprávnych princípov zverený do správy. Ako sa však ukazuje, mestské zastupiteľstvo Bratislavy dokázalo čiastočne „obísť“ i novelu zákona o majetku obcí, a v mnohých prípadoch predáva majetok nie súťažnými metódami a použitím aukcií, ale priamym predajom bez súťaže uplatňujúc výnimku (tzv. prípady osobitného zreteľa, ktoré bohužiaľ zákon presne nedefinuje). Ako vyplýva zo schválených uznesení zastupiteľstva z marca 2010, deje sa tak naďalej aj po prijatí nových pravidiel na predaj majetku, ktoré boli schválené vo februári 2010.
Prešovská župa platí státisíce eur za predražené školské projekty
V dôvodovej správe k uzneseniu, ktorým poslanci Prešovského samosprávneho kraja v marci 2010 schválili ďalšie pôvodne neplánované navýšenie spolufinancovania projektov z eurofondov z rozpočtu kraja, sa v odôvodnení dozvedáme, že vraj „vznikli práce naviac, ktoré sa nedali pred podaním projektu predvídať“. Naozaj chce samospráva prešovskej župy občanom tvrdiť, že sa nedalo vopred predvídať, že počas plánovanej stavby bude potrebné lešenie, odvoz stavebných sutín, vymaľovanie stien po osadení nových okien a podobne? Na jednej strane tieto pochybenia svedčia o nedôslednej práci samosprávy v etape prípravy projektovej dokumentácie, na strane druhej o absurdnosti systému prerozdeľovania eurofondov, v ktorom je možné pokojne schváliť vnútorne nelogické projekty, a tiež to svedčí o rigidnom projektovom cykle, keď nie je možné dodatočne do projektu doplniť súvisiace nevyhnutné výdavky na realizáciu zámeru tak, aby mohli byť považované za oprávnené. Za chyby, ktoré prešovská župa pri plánovaní týchto investičných projektov urobila, musí z vlastného rozpočtu doplatiť približne 400 tisíc eur. Len táto suma by vykryla približne desatinu zo sumy, o ktorú sa predpokladá, že bude príjem z výnosu z podielovej dane pre kraj nižší v roku 2010 oproti roku 2009 kvôli dopadom hospodárskej krízy. Opäť ukážka, že zďaleka nielen kríza ochudobňuje rozpočty našich samospráv.
