Sme na prahu vstupu do EÚ. Za kľúč k dverám, pred ktorými stojíme, sme už zaplatili masívnou aproximáciou práva, unifikáciou a nárastom regulácie na úkor osobnej slobody jednotlivca. Protihodnotou malo byť získanie prístupu k vyššej kvalite základných slobôd, na báze ktorých EÚ pôvodne vznikla, zhmotnených vo voľnom pohybe tovaru, kapitálu, služieb a osôb. Realitou sú však prechodné obdobia. Pre uchlácholenie prípadných nespokojencov tak tandemu vlády a Európskej komisie čoraz častejšie slúži ako trójsky kôň pozitívneho videnia EÚ téma príspevkov z eurofondov.
Keďže v EÚ sa praktizuje viacročné rozpočtovanie, Slovensko pristupuje do programovacieho obdobia 2000–2006 v jeho priebehu. Podľa odhadov ministerstva financií počas aktuálnej „sedemročnice“ odvedieme (v rokoch 2004 až 2006) do rozpočtu EÚ spolu 40,7 miliardy korún a z EÚ získame 101,1 miliardy korún. Výsledných 60,4 miliardy sa tak musí javiť ako silný argument pre vstup, napriek uzatvoreniu pracovného trhu. Aký prínos z toho však vyplýva pre občanov – daňovníkov?
Zo spomínaných príjmov 101,1 miliardy korún poputuje až 29,1 miliardy na subvencie pre poľnohospodárov a na rozvoj vidieka – ide o dotácie, z ktorých bude na úkor bežného daňovníka profitovať najmä úzka skupina agropodnikateľov. Ďalšiu významnú súčasť príjmov z EÚ tvoria takzvané projektovo orientované zdroje, poskytované prostredníctvom dobiehajúcich predvstupových fondov a nastupujúcich štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Z týchto eurofondov, určených na rozvoj regiónov, by Slovensko mohlo získať spolu až 56 miliárd korún. Ich reálne vyčerpanie však bude závisieť od pripravenosti administratívnych štruktúr, kvality a realizácie predkladaných projektov a schopnosti spolufinancovania z národných verejných a súkromných zdrojov.
Spolufinancovanie projektov zo štátneho rozpočtu bude daňovníkov počas rokov 2004–2006 stáť ďalších 23,7 miliardy korún. Z pohľadu tých, ktorí nie sú priamo zainteresovaní v agropotravinárskej loby, tak vyzerá „čistá rozpočtová pozícia“ menej ružovo. Štát totiž z výberu našich daní použije nielen 40,7 miliardy korún na odvody do eurorozpočtu, ale aj 23,7 miliardy korún na spolufinacovanie projektov, teda súhrnne 64,4 miliardy korún. Na druhej strane občanovi – daňovníkovi ponúka možnosť pripraviť projekt a pred výberovými komisiami či prostredníctvom verejného obstarávania zúčastniť sa bitky o 56 miliárd korún, poskytovaných z rozpočtu EÚ. Tento novodobý „new deal“ je tak pre mnohých čistou stratou. Je to tak vždy, keď štát v mene všeobecného blaha občanov neodolá pokušeniu prerozdeľovať nimi vyprodukované zdroje.
V našich geografických dĺžkach opäť vidno zakrádajúceho sa ducha socializmu. Ukrajuje nám z možnosti uspokojovať svoje potreby podľa individuálnych preferencií na základe slobodného rozhodnutia a s porozumením nás tak okráda aj o bremeno osobnej zodpovednosti.
Dušan Sloboda
Autor je regionálny geograf.
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 16/2004 dňa 21.4.2004.
