“Keď naša krajina prestane byť čistým príjemcom peňazí z fondov EÚ a naopak bude do rozpočtu Európskej únie viac dávať ako z neho dostávať, až potom začne neefektívne míňanie peňazí európskymi inštitúciami vadiť aj Slovákom tak, ako čoraz viac vadí napríklad Nemcom,” hovorí analytik KI Ivan Kuhn pre Slovenský rozhlas.
V poslednom období sa opäť aj v Európskom parlamente aj v médiách objavila kritika EÚ v súvislosti s pravidelným premiestňovaním europoslancov z Bruselu do Štrasburgu. Je to teda podľa Vás naozaj také mrhanie peniazmi, ako sa diskutuje? Dá sa povedať, koľko by sa tým ušetrilo a či ide o výraznú položku v rozpočte EÚ? Je reálne, že by mal EP len jedno sídlo?
V prvom rade treba povedať, že bez ohľadu na výšku nákladov na pravidelné sťahovanie sa poslancov (ale aj zamestnancov Európskeho parlamentu) z Bruselu do Štrasburgu, ide o nezmyselné vyhadzovanie peňazí európskych daňovníkov. Jediným dôvodom pre zasadnutia Európskeho parlamentu v Štrasburgu je to, že si to pred rokmi vydupalo Francúzsko ako jedna zo zakladajúcich a najvplyvnejších krajín únie. Takže oficiálne sídlo Európskeho parlamentu je vo francúzskom Štrasburgu, ale z praktických dôvodov sa väčšina zasadnutí, predovšetkým práca vo výboroch, uskutočňuje v Bruseli, kde sídli Rada Európskej únie a Európska komisia. Francúzsko si však vydobylo, že Európsky parlament minimálne 12 krát do roka zasadá v Štrasburgu. Lenže Európska únia má v súčasnosti 27 členských krajín. Takže legitímna otázka je, prečo by jedna z 27 členských krajín mala mať výnimočné postavenie v tom, že práve do tejto krajiny chodia poslanci Európskeho parlamentu na pravidelné výjazdové zasadnutie? Neexistuje žiadny racionálny a legitímny dôvod na to, aby Európsky parlament mal viac ako jedno sídlo . Z tohto dôvodu sú náklady na sťahovanie poslancov, asistentov poslancov, tlmočníkov a ďalšieho personálu a materiálu z Bruselu do Štrasburgu ako aj náklady na prevádzku budovy Európskeho parlamentu v Štrasburgu absolútne zbytočné a nezmyselné.
Pokiaľ ide o výšku nákladov na toto pravidelné sťahovanie, existujú iba hrubé odhady, ktoré hovoria o tom, že to európskych daňovníkov stojí asi 200 miliónov euro ročne. Napríklad budovy v Štrasburgu si Európsky parlament dlhé roky prenajímal a mestu Štrasburg platil ročné nájomné 10,5 milióna euro. V roku 2006 ich potom kúpil za 131 miliónov euro (ďalších 12 miliónov euro doplatila francúzska vláda).
Zatiaľ čo celá Európa šetrí, europoslancom zvýšili príspevky na asistentov – je to podľa Vás v poriadku?
Samozrejme, že to nie je v poriadku. Naozaj všetky členské krajiny prijímajú v posledných mesiacoch mimoriadne tvrdé úsporné opatrenia. Európsky parlament sa však správa ako vytrhnutý z reality. Najprv požadoval od členských krajín navýšenie rozpočtu Európskej únie ako aj svojho vlastného rozpočtu a teraz Rozpočtový výbor Európskeho parlamentu schválil návrh na zvýšenie mesačného príspevku pre asistentov a potreby kancelárie o 1 500 eur. Po navýšení by mal mať každý europoslanec k dispozícii pre svoj tím mesačne 18 820 eur. Mimochodom, pred siedmimi rokmi mali poslanci pre svojich asistentov 12 300 eur mesačne. To znamená, že za 7 rokov sa výdavky na asistentov poslancov zvýšili o 50 percent. Takýto nárast sa nedá zdôvodniť ani tým, že Európskemu parlamentu po schválení Lisabonskej zmluvy pribudli kompetencie a ďalšia agenda.
Kde má EÚ ako inštitúcia finančné rezervy – kde by mohla šetriť? Viete povedať, koľko by sa dalo ušetriť?
Na túto otázku nie je jednoduché odpovedať. Väčšina ľudí má totiž pocit, že v prípade Európskej únie sa dá ušetriť predovšetkým resp. iba na znížení byrokracie. Teda znížiť počet úradníkov alebo ich platy. Ale to nie sú najvyššie a už vôbec nie jediné možné úspory v rámci Európskej únie. Usporiť sa dá predovšetkým na tom, že únia prestane vykonávať činnosti, ktoré nie sú nevyhnutné a už vôbec nie sú v záujme väčšiny jej občanov. Napríklad tým, že sa zrušia plošné dotácie do poľnohospodárstva a väčšina dotácií v rámci štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Tieto dotácie totiž deformujú podnikateľské prostredie. Navyše ich prospešnosť je pochybná. Najväčším prijímateľom peňazí z fondov Európskej únie na jedného obyvateľa bolo dlhé roky Grécko a napriek tomu dnes vidíme, v akých ekonomických problémoch sa táto krajina nachádza. Aj na Slovensku čoraz viac vidíme, že obce a mestá sa miesto hospodárneho narábania so svojim rozpočtom spoliehajú na to, že tamto a hento postavia z eurofondov, pričom veľakrát sú rozpočty na tieto projekty nadsadené a finančné prostriedky sú využité neefektívne, ale nikoho to netrápi, pretože ľudia to vnímajú tak, že to nie je z našich peňazí, to zaplatí Európska únia, tak prečo by sme šetrili.
Ako vnímajú EÚ občania – považujú ju za pridrahú záležitosť, alebo naopak? Zaujíma ich to, ako míňa EÚ peniaze daňových poplatníkov?
Neviem o žiadnom prieskume verejnej mienky, ktorý by zisťoval názory občanov na to, či je Európska únia pridrahá záležitosť. Ale myslím si, že väčšina občanov Európskej únie takto o únii nepremýšľa. Ich premýšľanie je iné. Pýtajú sa – dostávame do Európskej únie viac ako do nej dávame? A takáto otázka sa napríklad pravidelne objavuje v prieskume verejnej mienky Eurobarometer, ktorý si dáva dvakrát ročne vypracovať Európska komisia. Tá otázka znie: „Myslíte si, že vaša krajina celkovo profitovala z členstva v Európskej únii?“ Myslím, že nie je prekvapujúce, že najviac pozitívnych odpovedí na túto otázku je v menej vyspelých krajinách ako sú napríklad nové členské krajiny strednej a východnej Európy. Lebo občania týchto krajín vnímajú Európsku úniu predovšetkým z pohľadu koľko peňazí z fondov EÚ do týchto krajín z Bruselu pritieklo. Napríklad na Slovensku a v Poľsku si až 78% občanov vo veku nad 15 rokov myslí, že ich krajina profitovala z členstva v EÚ. Pritom v celoeurópskom priemere si to myslí iba polovica občanov. Na opačnom póle sa nachádzajú občania Veľkej Británie, z ktorých si iba 27% myslí, že ich krajina z členstva v EÚ profitovala a 60% si myslí, že neprofitovala.
Občania Slovenskej republiky vnímajú Európsku úniu tak, že z nej viac dostávame ako dávame, takže ich až tak nezaujíma aká časť z rozpočtu EÚ sa využije neefektívne alebo na zbytočnú byrokraciu v Bruseli, pretože to nevnímajú ako naše peniaze, ale peniaze tých bohatších krajín. Ale toto sa skôr či neskôr zmení, pretože tak ako bude u nás rásť hrubý domáci produkt a do Európskej únie budú prijaté ďalšie krajiny, ktoré budú naopak mať nižší hrubý domáci produkt ako Slovensko, tak naša krajina prestane byť čistým príjemcom peňazí z fondov EÚ a naopak bude do rozpočtu Európskej únie viac dávať ako z neho dostávať. A potom začne neefektívne míňanie peňazí európskymi inštitúciami vadiť aj Slovákom tak, ako v posledných mesiacoch čoraz viac vadí napríklad Nemcom.
Odpovede Ivana Kuhna na otázky Evy Sládkovej boli pôvodne odvysielané v Slovenskom rozhlase dňa 23. marca 2011 a rozhovor si môžete vypočuť tu (1. časť) a tu (2. časť).
