K problematike využívania európskych peňazí cez Plán obnovy, ale aj v štandardných štrukturálnych a investičných fondoch sa pre portál vo Financiách.sk vyjadril aj analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ivan Kuhn.
Predpokladá, že aj realizáciu Plánu obnovy a čerpanie eurofondov v novom programovom období budú sprevádzať tie isté problémy ako doteraz.
Aké možné nástrahy, problémy vidíte pri budúcej realizácii Plánu obnovy, resp. pri využívaní z neho zdrojov EÚ?
Myslím, že pri realizácii Plánu obnovy, ako aj pri využívaní zdrojov EÚ v rámci riadneho programového obdobia 2021 až 2027 sa budeme stretávať s tými istými problémami, ako v predchádzajúcich programových obdobiach, resp. v ešte dobiehajúcom programovom období.
V prvom rade je to častý nesúlad medzi tým, aký objem financií naplánujú európski a slovenskí úradníci na jednotlivé priority a aký bude reálny záujem potenciálnych žiadateľov o granty v jednotlivých oblastiach. EÚ totiž tlačí najmä investície do environmentálnych oblastí, pričom nie je isté, či v tejto oblasti budeme schopní pripraviť dostatok zmysluplných projektov.
Druhý problém je nastavenie kritérií pre žiadosti o nenávratné finančné prostriedky (NFP) tak, aby neboli administratívne komplikované a neodrádzali potenciálnych žiadateľov od podania žiadostí. Tretí problém sú administratívne kapacity, aby sa zabezpečilo rýchle vyhodnocovanie žiadostí, rýchle uzavretie zmlúv a počas implementácie projektov rýchle preplácanie výdavkov riadiacimi orgánmi.
Toto sú činnosti, ktoré často brzdia rýchlu implementáciu projektov a niekedy spôsobujú vážne finančné problémy realizátorom, čo následne mnohých potenciálnych žiadateľov o nenávratné finančné príspevky odradzuje od podania žiadosti, možno aj na veľmi dobré projekty.
Aký problém pri využívaní európskych zdrojov považujete za najväčší?
Určite neúplný zoznam nástrah a problémov dokončím tým, ktorý považujem za najväčší, a tým je korupcia a klientelizmus. Asi najviditeľnejší je momentálne v oblasti agrodotácií, najmä vďaka pozornosti, ktorú mu venuje a podľa mňa celkom oprávnene NAKA.
Výsledkom korupcie a klientelizmu, ktoré eurofondy sprevádzajú od počiatku (ešte z čias predvstupových fondov Phare, ISPA a Sapard), sú nielen súčasné kauzy, ale aj netransparentnosť celého systému prerozdeľovania eurofondov a nedôvera značnej časti populácie a potenciálnych žiadateľov k tomu, že o úspešnosti ich žiadosti bude rozhodovať iba jej kvalita.
Mnohí starostovia a podnikatelia tak zadávajú prípravu žiadostí o NFP tým „poradcom“, ktorí prisľúbia, že schválenie žiadosti vedia „vybaviť“. Takže kým celý proces rozhodovania o žiadosti, ako aj realizácie projektu, kde sú eurofondy často tunelované predraženými subdodávkami, nebudú maximálne transparentné, vždy tu bude riziko pôsobenia „našich ľudí“, prideľovanie financií nie na najlepšie projekty, ale na tie, ktoré budú „vybavené“ vybavovačmi.
Výsledkom budú nezrovnalosti, ktoré budú nachádzať audítori EÚ, značné sumy, ktoré nám EÚ nepreplatí, alebo ich budeme musieť vracať a nevyčerpané eurofondy. A ešte ani pri tých vyčerpaných si nebudeme môcť byť istí, či boli vyčerpané zmysluplne a efektívne.
Čo by malo umožniť riadne čerpanie pomoci z Plánu obnovy rovnomerne a načas?
Nemám žiadny zázračný návod. A pravdu povediac si myslím, že celá Európska únia by sa mala zamyslieť nad tým, či čoraz väčšie prerozdeľovanie peňazí daňovníkov je správna cesta k zvyšovaniu ekonomického rastu a k zvyšovaniu kvality života.
Osobne by som preferoval menej eurofondov a sústredenie sa na znižovanie daní a byrokratickej záťaže pre podnikateľov a daňovníkov. A na Slovensku aj na prehodnotenie financovania miestnej a regionálnej samosprávy tak, aby nebola pri akýchkoľvek investíciách odkázaná takmer výlučne na to, či sa jej podarí alebo nepodarí získať eurofondy.
Rozhovor bol publikovaný dňa 29. júna 2021 v rámci článku portálu agentúry SITA vofinanciach.sk tu.
