Rešpektovaný akademik a presvedčený anarchokapitalista, ktorý riadi aj súkromnú poisťovňu. Zanietene obhajuje voľný trh, súkromné vlastníctvo a katolícku cirkev. Počas rozhovoru sa často smial a okrem seba nenašiel ideálneho politika. Jesús Huerta de Soto.
.z vypuknutia finančnej a neskôr ekonomickej krízy bol už obviňovaný kdekto – od ratingovch inštitúcii, cez bankárov a štát. Kto je podľa vás za ňu zodpovedný?
Mnohí si mýlia symptómy krízy s reálnymi príčinami. Z krátkodobého hľadiska hlavnú zodpovednosť nesú centrálne banky so svojou zlou úverovou politikou. Z dlhodobého hľadiska musíme príčiny krízy hľadať už v britskom bankovom zákone z roku 1844. Ten zaviedol povinnosť kryť bankovky zlatom do výšky 100 percent. Chceli sa tým vyhnúť bublinám, ktoré vznikali tak, že privátni bankári tlačili bankovky bez krytia zlatom. Ale autori zákona zabudli túto povinnosť vyžadovať aj na depozitá, lebo nevedeli, že aj úspory sú súčasťou peňažnej zásoby. Tento zákon nasledovali aj iné krajiny a odvtedy bankári robia umelú úverovú expanziu krytú depozitami, a tak spôsobujú pravidelné finančné bubliny virtuálnymi peniazmi.
.čiže virtuálne peniaze sú akože kryté úsporami v bankách, ktoré neexistujú?
Áno, sú iba v účtovných knihách na papieri.
.čo spôsobia tieto virtuálne peniaze?
Dajú zlé signály podnikateľom na trhu, ktorí investujú do zlých projektov, lebo si myslia, že ľudia majú peniaze v úsporách v bankách, ale tie neexistujú. Našťastie, voľný trh je veľmi efektívny a skôr či neskôr objaví, že banky nemajú dosť peňazí na krytie rozšafného investovania. Nastáva panika a finančná kríza. V tom momente nastupujú centrálne banky alebo štát a skupujú zlé úvery od nezodpovedných bánk za novovytlačené peniaze.
.nemali by teda robiť nič?
Nemali by si najmä myslieť, že dokážu stovkami regulácií riadiť voľný trh a určovať úrokovú mieru ako centrálny plánovací orgán v socializme.
.čo by mali proti kríze robiť politici?
Ideálny politik by mal povedať ľuďom pravdu o príčinách krízy aj o bolestných a dlhodobých riešeniach, ako z nej von. Mali by im vysvetliť, že čím skôr sa protikrízové opatrenia zavedú, tým menej to bude bolieť. Ale takí neexistujú. Menej nebezpeční politici sú takí, ktorí vypočujú náreky ľudí a firiem, že vláda musí niečo robiť. Tvária sa teda, že niečo proti kríze robia, ale v podstate nerobia nič. Najhorší sú takí politici, ktorí kričia, že kríza je dôsledkom zlého kapitalizmu a neregulovateľného trhu a potrebujeme viac regulácie. Opak je pravdou. Potrebujeme menej regulácie a uvoľniť trh.
.môžete uviesť príklady takých politikov?
Ideálnym politikom by som bol ja, ale ja nie som politik. (Smiech.) Napríklad španielsky premiér Zapatero donedávna patril do druhej skupiny menej nebezpečných, ale už oznámil, že zvýši dane a nereformuje pracovný trh, takže skĺzava do tretej skupiny. Najnebezpečnejší sú aktivisti a záchrancovia sveta, ako Barack Obama, Gordon Brown či Nicolas Sarkozy, ktorí chcú regulovať platy bankárov a zdaňovať rizikové operácie bánk. Ako preboha chcú kontrolovať riskantné operácie? Navyše, pozrite sa lepšie, čo robia. Americká centrálna banka požičiava podnikateľom v podstate za nulový úrok, čím ich núti míňať a vláda sa zároveň snaží tých istých podnikateľov nejako kontrolovať, aby narábali s peniazmi opatrne. Ale veď to nedáva zmysel.
.hovoríte teda, že na kríze sa podieľala umelá úverová expanzia. Ale úver je v ekonomike dôležitý, nie?
Iste, ale iba taký úver, ktorý je reálne krytý úsporami.
.nemajú to centrálne banky ťažké, keď na jednej strane pumpujú do ekonomiky peniaze na záchranu ekonomiky a na druhej strane majú za úlohu kontrolovať infláciu?
Iste, sú vo finančnej schizofrénii, ale mali by si uvedomiť, že práca, ktorú chcú urobiť, je nemožná. Centrálne banky sú posledným pozostatkom stalinizmu v 21. storočí.
.nepreháňate?
Vôbec nie. Veď za centrálnou bankou stojí presvedčenie, že dokáže určiť ideálnu úrokovú mieru, rovnako ako kedysi plánovacie komisie dokázali určiť ideálnu cenu a počet potrebných výrobkov.
.kto by ich mohol nahradiť?
Úroková miera by sa mala vytvoriť na trhu, a nie byť diktovaná FED-om či Európskou centrálnou bankou. A peniaze by mali tlačiť opäť súkromné banky, tak ako to bolo v minulosti.
.ale zrušenie centrálnych bánk nie je dnes veľmi realistické.
Nerozprávate sa s realistickým človekom, ale s profesorom ekonómie, ktorý sa nestará o to, čo je politický priechodné, ale čo je rozumné pre ekonomiku. Preto prichádzam s ekonomickou teóriou, ako sa vyrovnať s budúcimi finančnými krízami. A zrušenie inštitúcii, ktoré pracujú ako centrálne plánovacie orgány, je pre ekonomiku dobré.
.v jednom článku tvrdíte, že politika Európskej centrálnej banky je lepšia ako politika FED-u. Prečo?
Nie je lepšia len menej škodlivá. ECB je a bola opatrnejšia v pumpovaní peňazí do ekonomiky. Možno aj preto, lebo tam má veľkú váhu nemecká centrálna banka a Nemci si pamätajú, aké škody môže narobiť hyperinflácia, lebo si ju v 20. rokoch prežili a mnohí tvrdia, že aj jej vinou sa dostal k moci Hitler. Naopak Anglosasi stratili po druhej svetovej vojne monetárnu disciplínu aj pod vplyvom keynesiáncov, aj monetaristov z Chicaga.
.ako sa máme v budúcnosti vyhnúť opakujúcim sa finančným krízam?
Jediná možnosť je rozšíriť spomínaný britský zákon na všetky úspory. Aby boli kryté na 100 percent. Potom by neboli už centrálne banky potrebné a mohli by sa zrušiť. Plno ich byrokratov by potom mohlo produkovať potrebné služby a robiť niečo užitočné. (Smiech.)
.ale v Číne majú dosť úspor a napriek tomu ich kríza postihuje.
Čínsky bankový systém je na polceste medzi centralizovaným a súkromným bankovníctvom, ale aj tam je množstvo zlých investícií. Môj odhad je, že tlačia do ekonomiky veľa nekrytých peňazí, a to spôsobí novú finančnú bublinu. Možno iba v Číne, ale možno aj globálne.
.vidíte nejaké podobné črty dnešnej ekonomickej krízy a tej spred 80 rokov?
Krízy majú podobný priebeh, ale každá ma aj vlastné špecifiká. V minulosti vypuknutiu krízy predchádzali zlé investície do železníc v 19. storočí, neskôr do automobilového priemyslu, na prelome tisícročí do IT technológii a dnes do nehnuteľností. V 20. rokoch rástla veľmi razantne produkcia, ako to bolo v súčasnosti pred krízou, pretože do globálnej ekonomiky sa zaradili dve obrovské ekonomiky Indie a Číny. Vtedy aj dnes rástli investície do nových technológií. Pri raste produktivity rástli príjmy obyvateľov, ale ceny tovarov až tak rýchlo nerástli a mohla nastať zdravá deflácia. Ale centrálne banky vtedy aj dnes razili politiku, že kúpna sila peňazí má ostať nezmenená. Preto pumpovali do ekonomiky nové peniaze a podporovali úverovú expanziu a infláciu.
.čo je lepšie pre ekonomiku v kríze – inflácia alebo deflácia?
Myslím si, že dnes je zbytočná hystéria proti deflácii. Sú viaceré typy deflácie. K zdravej deflácii dochádza vtedy, keď sa kúpna sila peňazí zvyšuje a ceny tovarov mierne klesajú v súvislosti s rastom produktivity. Príkladom môžu byť ceny počítačov, ktoré za posledné roky klesali. Taká deflácia je dobrá aj pre ľudí, lebo si za svoje peniaze môžu kúpiť viac tovaru, ale aj pre zamestnávateľov, lebo tí nemusia vyjednávať s odbormi o zvyšovaní platov. Dnes máme defláciu spôsobenú znížením množstva peňazí v obehu, ktorej sa nedá vyhnúť, ale je tiež užitočná.
.prečo?
Rodiny sa snažia šetriť, firmy tiež a všetci sa snažia splatiť svoje dlhy a nezadlžovať sa znova, takže banky majú menej zákazníkov. Ale aj banky sú opatrnejšie v poskytovaní úverov a preto sa množstvo peňazí v obehu znižuje. Deflácia tiež pomáha vo vyhľadávaní zlých investícií a tie skrachujú.
.ale deflácia poškodzuje výrobcov, ktorí musia predávať svoje výrobky za nižšie ceny.
Nemyslím si. Firmy môžu mať zisk, aj keď nezvyšujú svoje tržby, ale znižujú svoje náklady. Tie môžu znížiť napríklad tak, že nahradia ľudí technikou. Ale techniku musí niekto vyrobiť, a tak tí prepustení ľudia budú možno vyrábať tú techniku.
.sú takéto názory rozšírené v akademickej obci?
Myslím si, že ich výskyt rastie. Ale akademici sú v zajatí politickej korektnosti, pretože väčšinu univerzít v Európe podporuje štát. Vlády sa ich pýtajú na rady a niektorí hovoria to, čo chcú politici počuť, ale sú aj takí, ktorí vyslovujú názory nezávisle.
.ako je to na kráľovskej univerzite, kde učíte vy?
Je štátna, ale závislosť od štátu je, paradoxne, oslabená tým, že profesori majú na nej miesto isté na doživotie. Ľavicoví akademici po páde Franka zaviedli nezávislosť výučby na univerzite, a to dodnes platí. Takže, hoci som verejný zamestnanec, môžem hovoriť a prednášať, čo chcem a nemôžu ma vyhodiť. Som ako vírus v štátnom systéme. (Smiech.) Keby som učil na súkromnej vysokej škole, ktoré sú často podporované veľkými korporáciami, možno by som takú voľnosť v názoroch nemal.
.ako kríza ovplyvnila ekonomickú vedu?
Súčasná ekonómia bola ovplyvnená dvoma udalosťami. Prvou bol pád železnej opony. Skoro žiadni, ani neoklasickí ekonómovia to nepredpokladali. Mysleli si, že socializmus je neefektívny, ale bude prežívať, že cena sa dá ako-tak určovať centrálne. Iba ekonómovia rakúskej školy – Ludwig Edler von Mises, Friedrich August von Hayek považovali ľudí za súčasť dynamicky sa rozvíjajúcej ekonomiky, ku ktorej prispievajú podnikateľsky aj eticky. Verili, že bez súkromného majetku a voľného trhu sa nemôže ekonomika vyvíjať. To sa pádom centrálne plánovaných ekonomík potvrdilo. Druhá udalosť, ktorá ovplyvní ekonomické myslenie, je práve táto kríza.
.vo svojich článkoch sa zaoberáte aj miestom etiky v kapitalizme. Patrí morálka k trhovému hospodárstvu?
Úplne. Ja skúmam človeka ako podnikateľa, ktorý musí mať disciplínu, a teda nasledovať isté morálne a tradičné zásady. Rakúska škola hovorí, že treba podporovať podstatu ľudí, ktorá je podnikateľská. Ale úspešnosť nemôže byť bez spravodlivosti a bez zákonov, ktoré rešpektujú súkromné vlastníctvo či rodinu. Ak rozbijete rodinu, rozbijete aj súkromné vlastníctvo.
.španielsko je považované za katolícku krajinu. Ako je možné, že španielska ľavica je taká radikálna?
Vysvetlenie leží v minulosti, keď cirkev držala ľudí nakrátko pomocou inkvizície. V revolučných časoch, ako bola napríklad občianska vojna, hnev na cirkev vyplával vždy v radikálnej forme. A nositeľmi proticirkevného radikalizmu sú v Španielsku ľavičiari.
.prečo je pravica taká slabá?
Pretože sa prispôsobila, medzi ňou a ľavicou nie sú veľké rozdiely. Keď Zapatero zaútočil na rodinu a presadil homosexuálne manželstvá, pravica sa sústredila len na to, aby sa to nevolalo manželstvo. Ako keby nebol problém obsah, ale názov. Jej voliči sú zväčša ľudia, ktorí tiež veria v štát, ktorý sa o nich má postarať. Ani cirkev ešte nepochopila, že jej nepriateľ má byť štát so svojimi zásahmi do ekonomiky.
.spomínali ste, že fandíte anarchokapitalizmu. Anarchisti sú však považovaní za ľavičiarov.
Vy máte na mysli komunistických anarchistov zo španielskej občianskej vojny. Oni nenávideli majetkovú nerovnosť, ale ešte viac nenávideli štát. Niekoľko stovák dedín sa vtedy deklarovalo ako anarchistické, tlačili si vlastné peniaze. Ale anarchizmus môže fungovať iba vtedy, ak príjme voľný trh a akceptuje súkromné vlastníctvo, a to hlása anarchokapitalizmus. Jedine ten je kompatibilný s ľudskou podstatou. Ak skombinuje ľudskú prirodzenosť a štát, je to nebezpečné. Podľa mňa sú liberáli utopisti, ak chcú eliminovať štát. To sa nedá. Ak mu nechajú hoci aj malú moc, ten má tendenciu ju rozširovať. Preto treba štát zrušiť.
.ale kto by zabezpečoval jeho funkcie, ako sú justícia, cesty či polícia?
Tie by sa zabezpečovali súkromne, tak ako v minulosti. Úlohy štátu by sa privatizovali a boli by efektívnejšie.
.ale veď to by viedlo k mafiánskemu štátu.
Nemyslím si to. Mafia existuje aj dnes, keď má štát moc nad právom.
.prečo finančná kríza zasiahla Španielsko viac ako iné krajiny?
Jednoducho preto, lebo zásoba eur nie je distribuovaná po Európe rovnomerne. V periférnych krajinách, ako Írsko, Španielsko či Grécko, sa zle investovalo v oveľa väčšom meradle.
.prečo práve tam?
Ľudia si ľahkovážnejšie požičiavali a banky im v tom nebránili.
.čo treba v Španielsku zmeniť?
Poistenie. V Španielsku máme veľmi zábavnú situáciu. V dôchodkovom poistení máme len povinné štátne poistenie, aké ste mali vy pred reformou. V zdravotnom systéme je to ešte zábavnejšie. Viac ako dva milióny španielskych rodín platia povinné poistenie a k tomu ešte ďalšie pripoistenie v súkromných spoločnostiach, takže vlastne platia dvakrát za jednu starostlivosť. Máme však špeciálnu skupinu ľudí, asi dva milióny, ktorí si môžu ako jediní vybrať, či chcú byť poistení štátnou, alebo súkromnou spoločnosťou.
.koho sa to týka?
Čo myslíte? To by ste neuhádli. (Smiech.) Nuž, všetkých verejných zamestnancov vrátane mňa. A viete, čo je výsledok?
.povedzte…
Hádajte, aké percento verejných zamestnancov pred verejným poistením uprednostní súkromné poisťovne? Celých 90 percent ľudí. Je to zaujímavý paradox, štát núti ľudí, aby sa povinne poistili vo verejných zdravotných poisťovniach a svojim vlastným zamestnancom dá na výber a oni si vyberú súkromné spoločnosti. Jednu takú poisťovňu vediem aj ja.
.koľko máte klientov?
Firmu založil môj starý otec, ktorý, mimochodom, tiež sympatizoval s anarchizmom. My Španieli to máme v krvi. (Smiech.) Medzi našich klientov patrí asi stotisíc rodín, aktíva sú asi 650 miliónov eur.
.do čoho investujete?
Do štátnych cenných papierov a tiež do nehnuteľností, najmä domov. Vlastníme asi tisíc domov v centrách miest ako Madrid či Valencia. Domy prenajímame, takže sme vlastne veľkými obchodníkmi s realitami. Nerobíme však žiadne špekulácie, je to poctivý biznis. Najviac sa sústreďujeme na klasické životné poistenie. Teraz, keď má Slovensko euro, možno zvážime, či nevstúpime aj na tunajší trh.
.ako sa vám ako investorovi pozdáva Slovensko?
Ste omnoho slobodnejšia krajina ako Španielsko, máte rovnú daň, omnoho slobodnejší systém dôchodkového poistenia. U nás je najvyššia daň z príjmu 43 percent, tretina každého príjmu ide na odvody, čo je v podstate ďalšia daň.
.chce to španielska pravica zmeniť?
Naša pravica je veľmi mierna a bojazlivá. Bývalý predseda ľudovej strany, José Maria Aznar, urobil niektoré dôležité zmeny, zrušil napríklad povinnú vojenskú službu, čo bolo otroctvo 20. storočia. Trikrát po sebe znížil najvyššiu sadzbu dane z príjmu na 46 percent, socialisti ju neskôr znížili na 43 percent a Aznar znížil ešte takzvanú daň z bohatstva zo 70 na 50 percent. Ale v posledných dňoch sa dane opäť začali zvyšovať, Zapatero zvýšil daň z pridanej hodnoty zo 16 na 18, rastie nezamestnanosť, ktorá teraz dosahuje takmer 20 percent. Situácia sa opäť zhoršuje.
.mimochodom, v Španielsku vraj v dôsledku krízy stojí milión domov, ktoré sa nepredávajú. Čo sa s nimi stane?
Postupne sa predajú, veľmi pravdepodobne za nižšie ceny, v závislosti od lokality a dopytu. Keď už hovoríme o stavebníctve, je zaujímavé, že mnohé veľké stavby, napríklad mrakodrapy v Paríži, Madride či New Yorku boli postavené v čase recesie. A nemožno povedať, že by to boli zlé investície, možno predbehli svoj čas, pretože ideálna investícia je taká, ku ktorej dôjde v pravý čas na pravom mieste.
Rozhovor bol publikovaný v týždenníku .týždeň 40/2009 dňa 5. októbra 2009.
Jesús Huerta de Soto je profesor politickej ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa v Madride. Okrem prednášania, publikovania a prekladania je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov rakúskej ekonomickej školy. Je autorom viacerých kníh z oblasti peňazí, bankovníctva, hospodárskych cyklov a ekonomickej analýzy socializmu. Do češtiny bola v tomto roku preložená kniha Peníze, banky a hospodářské krize. Je otcom šiestich detí.
Bratislavu navštívil na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Dňa 28. septembra mal verejnú prednášku v rámci cyklu CEQLS. Viac o prednáške, vrátane jej prepisu, audio a videozáznamu, nájdete tu.
