Politickú cenu za prípadné neplnenie záväzku samospráv šetriť na strane výdavkov určí obciam, mestám a župám premiér Fico.
V rozmedzí niekoľkých októbrových dní bolo najprv podpísané memorandum medzi vládou a predstaviteľmi samosprávnych krajov a následne predseda vlády Robert Fico podpísal ono memorandum aj so zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Podpísaním takzvaného memoranda o spolupráci s vládou pri konsolidácii verejných financií sa miestne a regionálne samosprávy podľa premiéra Fica „zaväzujú, že v roku 2013 sa budú pri spravovaní verejných financií správať zodpovedne a ušetria päť percent na mzdových nákladoch a desať percent na nákupe tovarov a služieb“.
Premiér pri podpise memoranda nezabudol štátnicky dodať, že ušetrené peniaze nepožaduje štát pre seba a svoju spotrebu, ale naopak, usporené náklady majú obce použiť na vytvorenie rezervy na horšie časy.
Ťažko s tým nesúhlasiť. Sú si však samosprávy vedomé toho, aké dôsledky môže tento ďalší šikovný marketingový ťah z magickej dielne predsedu vlády a predsedu Smeru pre ne znamenať?
Problém záväznosti
Memorandum za ZMOS podpísal jeho predseda Jozef Dvonč, ktorý je zároveň primátorom Nitry. Treba sa zmieniť, že ono „memorandum“ nemá žiadnu právnu záväznosť a to si premiér Fico ako právnik isto veľmi dobre uvedomuje. Ďalej sa treba zmieniť, že nie všetky mestá a obce sú združené v ZMOS-e, z čoho vyplýva, že ZMOS nemôže konať v mene všetkých miestnych samospráv. A v neposlednom rade netreba zabúdať na to, že mestá a obce v ZMOS-e reprezentujú primátori a starostovia.
Ak by sme aj prijali tézu, že primátor Dvonč ako šéf ZMOS-u podpísal memorandum v mene všetkých primátorov a starostov v ňom združených, tak tu stále ostáva ešte jedna vážna trhlina. Primátori a starostovia neschvaľujú miestne rozpočty, keďže takú právomoc majú u nás mestské a obecné zastupiteľstvá. Poslanci zvolení do zastupiteľstiev majú slobodný mandát, ktorý je obmedzený jedine legislatívne danými mantinelmi. Plnenie akéhosi memoranda medzi ZMOS-om a vládou by ste tam však hľadali márne.
Identicky to platí aj o županoch, s tým rozdielom, že keďže ich je len osem, možno uveriť, že sa na tom jednohlasne zhodli a podpis ich zástupcu možno chápať v zmysle jeden za všetkých. Nehovoriac o tom, že okrem bratislavského župana a terajšieho predsedu SDKÚ Pavla Freša zvyšných sedem šéfov krajov kandidovalo za Smer či s jeho podporou.
I tam však platí, že o rozpočtoch nerozhodujú župani, ale poslanci zastupiteľstiev. V siedmich z ôsmich krajov sa Smer podieľa na moci i v zastupiteľstvách, takže ak sa memorandum župami plniť nebude, zodpovednosť padá priamo na hlavy členov Smeru.
Riziko neplnenia memoranda je v tom, že budúci rok sa na župnej úrovni konajú voľby a vo volebnom roku sa nezvykne šetriť na žiadnej úrovni, a už vôbec nie na tak málo sledovanej a málo zaujímavej, ako sú naše – či vlastne Mečiarove – vyššie územné celky.
Šetriť áno, ale…
Z pohľadu občanov a firiem, na ktoré vláda Roberta Fica uvalila vyššie daňovo-odvodové bremeno, je vítané, ak vláda a samosprávy deklarujú, že mienia šetriť. Ono memorandum medzi vládou a samosprávami má presne tento účel – vytvoriť pred daňovníkmi zdanie, že verejná správa bude konať zodpovedne a bude šetriť podobne, ako už dnes šetria domácnosti a firmy. Centrálna vláda nám však už pri tvorbe budúcoročného rozpočtu ukázala, že nie je ochotná a schopná konsolidovať verejné financie primárne redukciou vlastných výdavkov, ale najmä formou očakávania budúcich vyšších príjmov cez rastúce dane a odvody.
Ak sa budúci rok ukáže, a to sa s veľkou pravdepodobnosťou naozaj ukáže, že samosprávy neboli schopné splniť svoj záväzok v takej miere, v akej sa v memorande zaviazali, a zároveň sa ukáže, že ani výsledky „konsolidačného úsilia“ Ficovej vlády neprinášajú také výsledky, aké sa na papieri čakali, bude (aj) na samosprávy zoslaný hnev premiéra Fica. A keďže šetriť treba, a na tom sa zhodne s premiérom i väčšina občanov, s jeho spravodlivým hnevom bude verejnosť sympatizovať.
Ficov hnev sa však môže prejaviť aj tak, že sa rozhodne „nespratným“ samosprávam, ktoré nesplnili, čo sľúbili, odňať časť ich právomocí alebo časť finančných zdrojov, alebo oboje. Podpisom tohto „memoranda o spolupráci“ sa tak samosprávy dopustili politickej chyby. Otázkou je len to, akú cenu za tú chybu budú musieť zaplatiť.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 21. novembra 2012.
