Chabé argumenty ministra školstva a chabé argumenty učiteľov k téme platy v školstve
Školstvo je veeeľká priorita vlády, ale v poradí až niekde za investičnými stimulmi, sociálnym programom baníkov, dotáciami na riešenie vplyvov sucha na poľnohospodárov, dotáciami na odbyt mliečnych výrobkov, financovaním rekonštrukcie kaštieľov pre štátnych pohlavárov, až niekde za zbytočným štátnym dopravným servisom či PR vládneho SMER-SD v regiónoch. Ale to nie je všetko – ďalšou smutnou správou je, že mnohí naši učitelia mentálne ostali v socializme.
Minister školstva Čaplovič sa v deň štrajku učiteľov nechal počuť, že nevie, či bude môcť splniť ich platové požiadavky, a tiež sa vyjadril nasledovne: „Ja nie som veštec a ja neviem momentálne, aký je stav štátneho rozpočtu. Záleží aj od rokovania s ministrom financií a s podpredsedom vlády. Z toho dôvodu by som naozaj očakával strpenie.“ Nie je náhodou pán minister členom vlády, ktorá celkom nedávno – dňa 22. augusta 2012 – prerokovávala správu o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií SR na rok 2012?
Chabé argumenty ministra
Ak pán minister napriek tomu nevie, či môže učiteľom sľúbiť pár drobných navrch, stačí sa pozrieť na to, ako vláda, ktorej je členom, od apríla do septembra 2012 “uspokojovala zo štátneho rozpočtu potreby” rôznych záujmových skupín, pričom na prioritu zvanú platy učiteľov opäť raz neostalo:
1. Nehlasoval náhodou aj minister Čaplovič na rokovaní vlády dňa 12. septembra 2012 za “zmenu účelu použitia prostriedkov kapitoly Ministerstva hospodárstva SR na rok 2012″, čím sa nevyčerpané kapitálové výdavky na investičné stimuly v sume 1,7 mil. eur presunuli z pôvodného účelu na iný, predtým v rozpočte neplánovaný? Aha, takže školstvo je veeeľká priorita vlády, ale v poradí až niekde za investičnými stimulmi. Aj z daní učiteľov dotujeme pracovné miesta v stimulovanom súkromnom sektore.
2. Nehlasoval náhodou aj minister Čaplovič na rokovaní vlády dňa 5. septembra 2012 za aktualizáciu analýzy fungovania štátnej podpory baníctva resp. podpredseda vlády Čaplovič dňa 2. septembra 2009 za umelé pokračovanie štátom podporovanej stratovej ťažby uhlia na horne Nitre? Aha, takže školstvo je veeeľká priorita vlády, ale v poradí až niekde za dotáciami na riešenie sociálneho programu baníkov, ktorý samotný nás stojí takmer milión eur len na pár rokov. Aj z daní učiteľov dotujeme pracovné miesta v súkromných akciových spoločnostiach v baníctve.
3. Nehlasoval náhodou aj minister Čaplovič na rokovaní vlády dňa 22. augusta 2012 za Správu o priebehu žatvy v roku 2012 a podporné opatrenia na zmiernenie nepriaznivej situácie v poľnohospodárstve, v ktorej vláda navrhla poľnohospodárov podporiť sumou 70 mil. eur? Aha, takže školstvo je veeeľká priorita vlády, ale v poradí až niekde za dotáciami na riešenie vplyvov raz sucha a iný raz vlhka, tu zimy a inokedy tepla na výsledky práce našich poľnohospodárov. Aj z daní učiteľov dotujeme pracovné miesta v súkromných spoločnostiach v poľnohospodárstve.
4. Nehlasoval náhodou aj minister Čaplovič na rokovaní vlády dňa 1. augusta 2012 za pokračovanie tzv. mliečneho programu, ktorým štát dotuje spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v školách v celkovej výške 2,7 mil. eur ročne, z toho 1,9 mil. eur tvoria zdroje štátneho rozpočtu a zvyšok zdroje Európskej únie? Aha, takže školstvo je veeeľká priorita vlády, ale v poradí až niekde za dotáciami na odbyt mliečnych výrobkov? Aj z daní učiteľov dotujeme udržiavanie pracovných miest v súkromných spoločnostiach v poľnohospodárstve a potravinárstve.
5. Nehlasoval náhodou aj minister Čaplovič na rokovaní vlády dňa 1. augusta 2012 za zámer na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach a priľahlého areálu, na základe ktorého by sa primárne zo štátneho rozpočtu malo preinvestovať cca 33 mil. eur bez DPH? Aha, takže školstvo je veeeľká priorita vlády, ale v poradí až niekde za financovaním rekonštrukcie kaštieľov pre štátnych pohlavárov? Aj z daní učiteľov budeme financovať rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky, ktorú síce bolo treba urobiť už dávno, ale udeje sa tak až teraz. Teraz preto, lebo naši papaláši chcú mať “v súvislosti s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie” v roku 2016 k dispozícii nielen Paškov hrad (dosiaľ za 64,6 mil. eur), ale i anglický park a tenisový kurt pri kaštieli v Rusovciach.
6. Nehlasoval náhodou aj minister Čaplovič na rokovaní vlády dňa 1. augusta 2012 resp. podpredseda vlády Čaplovič dňa 9. septembra 2009 za realizáciu investičného zámeru, na základe ktorého mala byť postavená za 8,6 mil. eur a v spolupráci s farmaceutickou firmou prevádzkovaná výrobňa vakcín proti chrípke? Aha, takže školstvo je veeeľká priorita vlády, ale v poradí až niekde za dotáciami na výrobu a odbyt vakcín? Aj z daní učiteľov sme mali financovať výrobu súkromnej farmaceutickej firmy, o mrhaní peniazmi Správou štátnych hmotných rezerv SR nielen v tomto prípade ani nehovoriac.
7. Nehlasoval náhodou aj minister Čaplovič na rokovaní vlády dňa 6. júla 2012 za návrh zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave, na základe ktorého má vzniknúť Národné dopravné informačné centrum za 150 mil. eur? Aha, takže školstvo je veeeľká priorita vlády, ale v poradí až niekde za zbytočným štátnym dopravným servisom, ktorý tu už dnes aj bez štátu poskytujú denne súkromné firmy? Aj z daní učiteľov budeme financovať vznik štátneho dopravného servisu, o ktorom samotný rezort dopravy v súčasnosti ešte nevie jednoznačne zrozumiteľne odôvodniť ani to, kto a načo ho bude prevádzkovať.
8. Nehlasoval náhodou aj minister Čaplovič na rokovaní vlády dňa 6. júna 2012 za návrh na uvoľnenie prostriedkov z rezervy vlády SR vo výške 3 mil. eur pre vybrané samosprávy okresov Poltár, Rimavská Sobota a Revúca? Aha, takže školstvo je veeeľká priorita vlády, ale v poradí až niekde za PR vládneho SMER-SD v regiónoch? Aj z daní učiteľov dofinancúvame z rezervy premiéra vybrané samosprávy, ktoré už svoje peniaze z našich daní prostredníctvom fiškálnej decentralizácie dostali tak či tak.
Minister Čaplovič isto nie je veštec, keďže jeho kroky vo funkcii potvrdzujú, že častejšie sa obzerá do minulosti, než do budúcnosti. Ak by nešiel do tej minulosti až tak ďaleko kamsi do rokov sedemdesiatych, a pozastavil sa nad vlastným spolurozhodovaním vo vláde, ktorej je členom, možno by zistil, aký je stav rozpočtu a aké sú priority vlády a kam sa možné zdroje na platy učiteľov opäť raz rozutekali. Pozornosti pána ministra – ale tiež učiteľov – by nemali ujsť návrhy ministerstva hospodárstva, ktoré dňa 14. septembra 2012 – teda len deň po štrajku učiteľov – dalo do pripomienkového konania niekoľko materiálov, v ktorých členom vlády odporúča schváliť jedenástim firmám investičné stimuly vo forme úľavy na dani z príjmu vo výške presahujúcej 130 mil. eur. Bude pán minister s prioritou školstvo na rokovaní vlády za tieto stimuly hlasovať?
Chabé argumenty učiteľov
Hrubé čísla hovoria, že vlani bola priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku 855 eur. Smutné štatistiky o priemernom hrubom zárobku vybraných učiteľov hovoria nasledovné: učiteľ na základnej škole priemerne zarobí 744 eur, učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov 766 eur a učiteľ odborných predmetov 791 eur. Učitelia teda v priemere zarábajú menej, než je u nás vykazovaná priemerná mzda, a to nie je v poriadku.
Viacerí učitelia sa v deň štrajku pohoršene nechali počuť, že majú vysokoškolské vzdelanie a pritom zarábajú menej než zvárači či murári a pod. Viacerí učitelia sú zrejme mentálne stále v socializme. Nedochádza im, že zvárači, murári a ďalšie menej kvalifikované profesie pôsobia v tejto krajine na rozdiel od učiteľov v trhových podmienkach. Platy murárov totiž nestanovujú štátne tabuľky s platovými triedami. Nie je teda platový problém učiteľov skôr v samotnom systéme odmeňovania? Všetkým je nám jasné, že na upadajúci status učiteľov v spoločnosti nakoniec doplatíme všetci. Ale od málokoho, vrátane učiteľov samotných, počuť požiadavku na zrušenie platových tabuliek a nastolenie spravodlivosti v odmeňovaní učiteľov podľa skutočného výkonu. Nie je to len zlá správa najmä pre tých obetavých a šikovných učiteľov. Je to tiež zlá správa o falošnej solidarite v učiteľskom stave. Prečo pridávať na platoch všetkým bez rozdielu? Čudovanie sa, prečo trh dokáže pre murárov vygenerovať vyšší plat než štátom regulovaný rigidný tabuľkový systém v školstve, je tiež zlá správa o stave logického myslenia tých učiteľov, ktorí dôvodom týchto rozdielov nerozumejú.
Učitelia, a podobne zdravotníci, by mali nielen kvôli sebe, ale i kvôli nám – ich klientom – požadovať viac trhových princípov do nášho “bezplatného” školstva a ešte “bezplatnejšieho” zdravotníctva. Niečo, čomu prisudzujeme takú vysokú hodnotu, ako vzdelaniu či starostlivosti o zdravotný stav, predsa nemôže byť “zadarmo”.
A je tu ešte ďalší dôvod – ten ale berte, prosím, s patričnou rezervou – prečo by učitelia mali chcieť zavedenie trhového prostredia do školstva. Ak by existovali “súkromné spoločnosti učené”, mohli by sa pridať k súkromným spoločnostiam zahraničných investorov, súkromným banským spoločnostiam či súkromným poľnohospodárskym spoločnostiam a žiadať spolu s nimi vládu o stimuly, pomoc a podporu z našich daní. Učitelia by sa tak pohodlne mohli pridať k tým záujmovým skupinám, ktoré si z daňového koláča ukrajujú aj bez toho, aby museli štrajkovať.
Autor je analytik KI.
Článok bol uverejnený dňa 17. septembra 2012 na blogu KIosk a nájdete ho tu.
