Ficova vláda schválila koncom apríla programové dokumenty, v ktorých nám sľubuje reformu verejnej správy. Z pohľadu občana a daňovníka sú dôležité dva aspekty, ktoré by po realizácii systémových zmien vo verejnej správe mali byť očividné, nech už s nimi prichádza vláda pravicová alebo ľavicová.
Po prvé, je to vyššia kvalita spravovania kompetencií, viac slušnosti a profesionality, expresné a byrokraciou menej zaťažené vybavovanie potrieb občanov. Zároveň treba prestať mrhať eurofondmi na informatizáciu a konečne zrealizovať funkčný e-government. Po druhé, sú to úspory verejných výdavkov. Napätie medzi financovaním stoviek kompetencií a tisícok úradov z obmedzených príjmov štátu a samospráv vyberaných od daňovníkov, sa odráža v každoročnom náraste výdavkov, ktoré nemožno donekonečna financovať deficitne či zvyšovaním daní.
Čo treba urobiť
Nielen kvôli kríze je načase, aby došlo k zastaveniu košatenia kompetencií verejnej správy. Konsolidácia verejných financií by sa nemala týkať len centrálnej vlády. Vyše 2900 samospráv tiež spôsobuje problémy a neefektívnosť správy vecí verejných. Treba pripraviť návrh komunálnej reformy, ku ktorému má združovanie obcí smerovať, stanoviť sídla municipálnych úradov a už v čase prípravy reformy na ne presunúť kompetencie miestnej štátnej správy a prenesený výkon štátnej správy.
Ak by sa približne 300 samosprávnych celkov, ktoré by vznikli po realizácii komunálnej reformy, rozdelilo do 16 žúp, obe úrovne samosprávy by sme mohli viac previazať. Župné voľby s mizernou účasťou občanov by sme mohli zrušiť a našimi zástupcami v župných zastupiteľstvách by sa stali starostovia municipalít (združených obcí) a primátori miest.
Čo vláda ohlasuje
V národnom programe reforiem vláda uznáva, že „existuje veľký priestor na zvýšenie efektivity štátnej správy. Jej reformou by sa dosiahli výrazné úspory a zlepšenie kvality poskytovaných služieb. V rámci štátnej správy existuje priestor na ďalšiu redukciu počtu zamestnancov a zníženie výdavkov na nákup tovarov a služieb.“ V programovom vyhlásení vláda navrhuje „integráciu pôsobnosti tzv. špecializovanej štátnej správy do jednotného štátneho úradu na čele s predstaviteľom vymenovaným vládou.“
Je zrejmé, že motívom zmien nie je ani tak snaha o efektívnosť a konsolidáciu, ale skôr vôľa po koncentrácii, centralizácii a opätovnom upevnení moci ústrednej vlády v území. Je to v súlade s rétorikou SMER-SD o tom, že decentralizácia zašla priďaleko a niektoré kompetencie treba vrátiť štátu. Pravý opak je však potrebný. Viac kompetencií by sa síce samospráve malo odňať, no v zmysle subsidiarity ich treba posunúť k rodinám, ľuďom a ich komunitným iniciatívam, nie vracať ich späť štátu.
Program ESO
Konkrétnejší náčrt cieľov si vláda stanovuje v Programe ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) v gescii ministra vnútra Kaliňáka. ESO si trúfa zredukovať 916 rozpočtových organizácií a integrovať 745 miestnych orgánov štátnej správy. Pri opatreniach v oblasti nákladovosti sa spomínajú merateľné limity, normy vo väzbe na výkony, monitoring a prepojenosť informačných systémov v zmysle sloganu „všetko v jednom, jedno všade“. Program sa javí ako ambiciózny, zdarná realizácia však nebude ani ľahká, ani rýchla.
Je mnoho dôvodov, pre ktoré by sme si ako občania a daňovníci mali priať, aby sa roky odtláčané reformy vo verejnej správe konečne udiali a vydarili. Tak, ako to v rolách klientov vyžadujeme od súkromných firiem, aj od štátu si zaslúžime, aby sme za naše dane dostávali čo najvyššiu kvalitu služieb za čo najnižšie ceny. Skúsenosť s prvou Ficovou vládou, ak nám už nevyprchala z chabej pamäti spoločnosti, by nás však mala nabádať k opatrnosti. Kalkulujeme totiž s očakávaním, že vo „vyprázdnenej špajze“ verejných financií urobia poriadok tí, ktorí nám ju pomohli „vyžrať“. Kaliňákove ESO by sa mohlo stať tromfom v konsolidačnom úsilí Ficovej vlády. Skôr sa však pripravme na to, že sa nám nielen zvýšia všakovaké dane, ale naďalej porastú i verejné výdavky od výmyslu sveta.
Autor je analytik KI a garant kapitoly Správa vecí verejných v rámci Programového vyhlásenia reformnej vlády.
Článok bol v pozmenenej neautorizovanej podobe publikovaný v denníku Pravda dňa 3. mája 2012.
