Vláda o úsporách počas svojho prvého roka viac rečnila a menej konala. Redukcia platov, počtu zamestnancov a objemu obstarávanej korupcie nestačí. Chýba ťah na osekávanie kompetencií štátu, na ktoré sa viažu neustále rastúce výdavky.
Po minuloročnom upratovaní po Ficovi neprišiel taký rozpočet na rok 2011, ktorý by bol podporený dostatočne razantnými opatreniami na výdavkovej strane, a tak záchranou bolo zvyšovanie daní (DPH). Všeobecným cieľom na tento rok preto malo byť dosiahnutie úspor pri plánovaní a kvalitnejšom zostavovaní štátneho rozpočtu na rok 2012. Veľkým plusom je zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr. K elektronickým aukciám sme čoraz bližšie, no stále sú viac marketingom než realitou. Pozitívna je i snaha o revitalizáciu železníc, hľadanie koncesionára pre bratislavské letisko, návrhy na privatizáciu teplární a výhľadovo i ďalších spoločností s akcionárskym podielom štátu ako súčasť cesty k zrušeniu Fondu národného majetku SR či obmedzenie nehoráznych „zlatých padákov“. Premiérka hlási, že jej ministri „skresávajú výdavky priam až na kosť.“ Naozaj?
Dobre na papieri, horšie v realite
V rámci úspor vo verejnej správe vláda začala s étosom konať symbolicky na zasadnutí 17. novembra 2010, kedy schválila materiál, v ktorom sa tvrdí, že „je potrebné dôsledne zanalyzovať činnosti, ktoré vykonávajú ministerstvá a ostatné verejné inštitúcie a zvážiť, ktoré z nich je skutočne potrebné vykonávať i naďalej. Aktivity, ktoré dokáže efektívnejšie vykonávať súkromný sektor, by mali byť vylúčené z pôsobnosti verejných inštitúcií. A to rovnako platí aj o činnostiach, ktoré sú celkom zbytočné alebo o činnostiach, ktorých náklady sú neadekvátne vysoké ich prínosom. Výsledkom analýzy by mal byť aj návrh na inštitucionálne zmeny – rušenie alebo zlučovanie rôznych typov verejných organizácií. Niektoré z nich je možné odštátniť, iné aj úplne zrušiť.“
Avšak, napriek oným deklaráciám nedošlo dosiaľ k prehodnoteniu činností vykonávaných štátom, k ich redukcii a súvisiacemu rušeniu organizácií pôsobiacich v rámci verejnej správy. Analýzy, ktoré ministerstvá vypracovali, nakoniec boli vypustené v marci 2011 z programu vlády a neboli tak ani prerokované. Možno preto, že by to bolo len na hanbu, keďže ministerstvá v nich pojednávali viac o zdôvodňovaní nevyhnutnosti „ponechať rozsah vykonávaných činností bez zmien,“ než o rušení a zlučovaní organizácií. Vo väčšine prípadov „analýzy“ o sebe spracovávali samotné dotknuté organizácie, a pochopiteľne skôr než návrhy na úspory prevládali litánie o vlastnej nenahraditeľnosti.
Podčiarknuté, zrátané, a…?
Kým vláda vajatala, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vo februári 2011 zverejnila štúdiu Analýza efektívnosti financovania rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, z ktorej vyplýva, že štát financuje viac než 810 rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré stoja daňovníkov ročne viac ako miliardu eur. A čo dokázala analýza našej vlády? Po roku vládnutia nebola zrušená žiadna rozpočtová organizácia, žiadna príspevková organizácia, žiadna agentúra, žiadna inšpekcia, žiadny úrad, žiadny štátny podnik, žiadna štátna akciovka, žiadna štátna eseročka, žiadny štátny účelový fond.
A ako vyzerá racionalizácia v našej verejnej správe? Štátnu správu vykonáva 357 úradov na prvom stupni, 64 úradov na druhom stupni s krajskou pôsobnosťou a 13 ďalších z celorepublikovou pôsobnosťou, z ktorých niektoré majú 111 „pobočiek“ v území. Našich 2926 samospráv sa na miestnej úrovni združuje do 235 spoločných obecných úradov, pričom máme 974 matrík a ostatné agendy sú riešené ešte viac rozdrobene. Ministerstvo vnútra navrhlo znížiť počet obvodných úradov z 50 na 46, okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru z 51 na 43, časť obvodných úradov integrovať a časť krajských úradov zrušiť, zlučovanie daňového a colného riaditeľstva chystá ministerstvo financií.
Vláda síce tvrdí, že „štruktúra miestnej štátnej správy by mala zodpovedať jej kompetenciám,“ a „je preto potrebné zanalyzovať súčasnú podobu miestnej štátnej správy a následne v prípade potreby navrhnúť jej zmenu,“ preto si dala za cieľ zrealizovať „vyhodnotenie súčasného stavu úrovne zabezpečenia prenesených kompetencií štátu a originálnych pôsobností obcami a vyššími územnými celkami s cieľom využiť ich pri tvorbe a realizácii komunálnej reformy,“ avšak analýzy vedúce k zmenám sú predkladané s oneskorením, chýba im ucelenejší systémový pohľad a sú bez previazanosti na koncepciu komunálnej reformy, ktorá bola odsunutá z júna na december.
…tam je cesta
Keď sa vláda bude najbližšie opäť oháňať, ako skresáva výdavky, tvrdiac, že viac úspor sa nájsť nedá a treba preto zvyšovať dane, spýtajme sa, či sa naozaj viac nedá. Inak ostáva v platnosti, že sme na gréckej ceste. Vydali sme sa na ňu za Fica a nezišli z nej ani s Radičovej ministrami. Hoc pomalšie, so zastaveniami, no stále po nej kráčame ďalej.
Vláda krátko po parlamentných voľbách, z výsledkov ktorých vzišla, čelila len komunálnym voľbám. Po nich dostala neobvyklé tri roky pokojného vládnutia bez akýchkoľvek volieb. Ak tento čas strávi tak, ako prvý rok vládnutia, neostane jej iné, len prívlastok vlády premárnenej príležitosti.
Autor analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 07-08/2011.
