Kým na Slovensku prebieha zákopová vojna medzi vládou a odbormi na jednej strane a zamestnávateľmi na druhej strane barikády (tí spoločne so slovenskou ekonomikou prichádzajú o komparatívnu výhodu flexibilnej pracovnej sily), v Írsku žnú prvú úrodu sprísňovania podmienok na trhu práce.
Preregulované rovná sa nefunkčné
Vzorec pracovnej regulácie je jednoduchý. Čím menej vládnej regulácie vo vzťahu zamestnanec – zamestnávateľ je, tým vyššia fluktuácia pracovnej sily, a tým vyššia motivácia zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta. Podčiarknuté a spočítané – vyšší ekonomický rast, zamestnanosť a v neposlednom rade viac sebestačných občanov, schopných zarobiť na živobytie pre seba a svoju rodinu. Neviditeľná ruka v praxi. Virtuálny svet „sociálnych istôt“ je však pre väčšinu jednoduchých pracujúcich holub v hrsti. Pre odborárov bude vždy len vrabcom na streche. Zdá sa, že tu máme trpké nedorozumenie. Starí Rimania prefíkane vravievali: Nikdy nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Čo platilo v Ríme, platí dvakrát v Írsku a trikrát (a dosť) na Slovensku. Írsko si vďaka svojmu dynamickému ekonomickému rastu stále drží značku keltského tigra. Nevyniká medzi excelentnými, ale v sivom priemere stagnujúcich ekonomík EÚ, ktorá sama osebe zaostáva za USA a ostatnými tigrami juhovýchodnej Ázie.
Podľa vzoru Írsko
Írsko však bolo pre nás so svojimi štrukturálnymi reformami v oblastí daní a liberalizácie pracovného práva cestovnou mapou, podľa ktorej sa vo svete európskej konkurencie nedá stratiť.
Časy sa menia. Aj ekonomický kompas sa z času na čas odchýli od severu. V rokoch 2001 a 2004 írsky establishment zmenou zákona o priemyselných vzťahoch pridal nevinnej súdnej inštitúcií Labour Court nové kompetencie. Zamestnávatelia, ktorí vo svojich radoch neživia odborárske organizácie, spozorneli. Labour Court totiž môže vo veci pracovnoprávnych vzťahov, týkajúcich sa spomínaného zákona, prijímať právne záväzné rozhodnutia. Nie hocijaké. Zasahuje do určovania výšky miezd či zamestnaneckých výhod, bez konzultácie so zamestnávateľom. Rozhodnutie má rovnakú váhu ako judikát občianskeho súdu a zamestnávateľ sa voči nemu môže odvolať k vyššej súdnej inštancii. Absurdnosť tejto deformácie umocňuje fakt, že v prípade firiem, ktoré sú súčasťou odborovej siete, môže Labour Court výšku miezd a štandardov nanajvýš tak odporúčať.
Kosa narazila na kameň v prípade nízkonákladového leteckého prepravcu Ryanair, ktorý túto procedúru napadol ako neférovú. Na Najvyššom súde uspel, no nie každý má toľko odvahy a najmä prostriedkov. Spoločnosť pred súdom zastupoval Gary Byrne, prominentný expert v oblasti írskeho pracovného práva. Advokát upozornil na klesajúcu konkurencieschopnosť írskeho trhu práce, ktorá výrazne ovplyvňuje náladu nadnárodných investorov, ale aj malých a stredných podnikateľov. Prirodzene, keď tretia inštancia určuje sadzby miezd, náklady na pracovnú silu rastú neúmerne k ziskom a finančným možnostiam podnikov.
Pozor na vzory
Toto reálne nebezpečenstvo nezostalo nepovšimnuté hodnotiacim tímom Wall Street Journal a Heritage Foundation, ktorý pred niekoľkými týždňami zverejnil prestížny Index ekonomickej slobody za rok 2007. Írsko, v celkovom poradí na siedmom mieste, v oblasti slobody pracovného trhu „získalo“ 60,4 bodu zo 100, kým napríklad Švajčiarsko 78,4 bodu, Veľká Británia 82,7 a líder tabuľky Singapúr až 99,3 bodu. V tejto kategórii predbehlo keltského tigra aj Slovensko, s celkovým skóre 62,5 bodu, a to napriek stále vysokým odvodom. Mimochodom ten istý index Slovensko za zákonník práce z roku 2003 pochválil. Írsko však sedí na lavici hanby. Dôvodom na zamyslenie je fakt, že ho v rebríčku predbehli aj také „reformné esá“ ako Albánsko, Arménsko alebo Kostarika.
Gary Byrne je zatiaľ skeptický: „Možno nikoho nezaujíma názor konzervatívneho think-tanku ako Heritage Foundation, ale medzinárodné vnímanie Írska je takýmito postrehmi formované a ovplyvnené.“ Rovnaká formulka platí pre Slovensko a nielen pre citlivé senzory zahraničných investorov, ktorí nie sú voči podobným varovaniam, na rozdiel od Ficovej vlády a Konfederácie odborových zväzov, hluchí ani slepí. Najviac však doplatia domáci zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí opäť začnú hrať hru na nulový súčet.
Autor je spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 16. marca 2007.
