Slovensko je charakteristické rozdrobenou sídelnou štruktúrou. Až dve tretiny z takmer 3 000 obcí krajiny má menej než 1 000 obyvateľov. Takmer 3 000 samospráv s dominanciou malých obcí znamená i neefektívnu a ťažko kontrolovateľnú správu vecí verejných, zvlášť po realizácii decentralizácie verejnej správy. Aké riešenia tohto problému ponúkol v prvej tretine svojho volebného mandátu Ficov kabinet?
Dalo by sa povedať, že žiadne, a hneď na tomto mieste s hodnotením skončiť. Vláda Roberta Fica nad slovenskou samosprávnou realitou totiž od začiatku privrela oči a problému sa už vo svojom programovom vyhlásení postavila chrbtom. Všeobecný, frázovitý a zúfalo nekonkrétny. Tak sa javí program vlády v oblasti verejnej správy ako celku. Vláda sa nám zverila, že mieni „podniknúť kroky smerujúce k ekonomizácii“ verejnej správy. Chýbajú však konkrétne opatrenia, ako to dosiahnuť. Najväčším problémom na ceste k efektívnejšej a lacnejšej správe vecí verejných na Slovensku je pritom rozdrobenosť sídelnej štruktúry. Takmer 3 000 obcí znamená takmer 3 000 (obecných, miestnych a mestských) úradov spravujúcich zverené kompetencie. Kým predošlá vláda aspoň začala diskusiu o potrebe komunálnej reformy, teda o združovaní obcí a ich úradov, vo vyhlásení Ficovej vlády by sme túto tému hľadali zbytočne. Prečo by sa tak však udiať malo, to sa napriek všetkému nepriamo dozvedáme dokonca i z viacerých materiálov tejto vlády.
Prenesený výkon
Decentralizácia verejnej správy na Slovensku znamená i to, že samospráva v mene štátu vykonáva isté kompetencie, teda tzv. prenesený výkon štátnej správy, a to najmä v oblasti stavebného konania, matričnej činnosti, životného prostredia, cestnej dopravy a pozemných komunikácií či školstva. Nejde tu pritom o drobné, ktoré sa ledabolo hádžu pre šťastie do fontány. Na prenesený výkon, ktorý zabezpečujú obce, štát z našich daní v roku 2005 zaplatil vyše 14 miliárd korún.
Štát kvalitu tohto výkonu každoročne sleduje, pričom v ostatnej zverejnenej správe tohto druhu za rok 2005, ktorú vláda schválila koncom augusta 2006, sa dokonca konštatuje, že „opätovne veľa obcí nepredložilo miestnym orgánom štátnej správy podklady ani výkazy o svojej činnosti.“ Ďalej nám, no najmä vláde, správa uvádza, že mestá a väčšie obce zväčša predložili podklady o svojej činnosti pri prenesenom výkone štátnej správy, avšak „nižšia kvalita bola opätovne zaznamenaná v rozhodovacom procese správnych orgánov menších obcí, ktoré nezdružili činnosť do spoločných obecných úradov.“ Nedostatky vo včasnosti a správnosti rozhodovacích procesov závisia vraj „od veľkosti obcí a tým aj ich personálneho zabezpečenia, čo možno dokumentovať tým, že v mestách je nedostatkov v rozhodovacom procese menej.“
Vládny materiál priznáva, že problémy sú vo vysokom počte úradov a úradníkov, nedostatočnej úrovni vybavenosti výpočtovou technikou a pripojením k internetu či dokonca nedostatočnou kvalitou personálnych zdrojov. Niektoré ministerstvá sa poponáhľali s riešením, ktoré podľa nich tkvie v tom, aby tie obce, ktoré zjavne nie sú schopné adekvátne kompetencie vykonávať, „vrátili“ ich výkon späť štátu, konkrétne miestnej štátnej správe. Tak. Veď štát si s tým predsa poradí, nie?
Spoločné obecné úrady
Viaceré obce využívajú aj možnosť združovať niektoré činnosti do spoločných obecných úradov, čím sa zabezpečuje kvalifikovanejší a menej nákladný výkon štátnej správy. Hoci v približne 200 spoločných obecných úradoch je zapojených vyše 2 800 obcí, tento údaj je skreslený, keďže ide o spoločný výpočet za všetky kompetencie. Toto združovanie je však dobrovoľné, a zďaleka svoj potenciál ušetriť peniaze daňovníkov na úseku viacerých kompetencií nevyčerpalo.
Spomeňme napríklad činnosť na úseku matrík. Tú v 974 matričných úradoch zabezpečovalo celkom 1 049 pracovníkov, čo je takmer tretina z celkového počtu zamestnancov zabezpečujúcich prenesený výkon. Matriku máme teda v podstate v každej tretej obci. Je mnoho služieb, ktoré ľudia potrebujú využívať podstatne častejšie, avšak ich prevádzky nemajú takú hustú sieť, ako spomínané matriky. Prečo? Lebo by to bolo neefektívne a v konečnom dôsledku stratové. Štátu však nejde o zisk, hospodári predsa s našimi daňami, a červené čísla ho preto strašiť nemôžu. Preto nám spolu so samosprávou veľkoryso ponúka matriky v každej tretej obci. Ozaj, koľko krát v živote ste potrebovali „služby“ matriky? Ak ste z vidieka, nechodíte tam snáď častejšie, ako na nákupy do hypermarketu v najbližšom meste, však?
Aby sme boli spravodliví, vláda si je vedomá, že redukcia matrík je potrebná. Vyplýva to dokonca i z jej vlastných analýz. No pripravený návrh zákona, na základe ktorého by sa takáto zmena udiala, vláda najmä po protestoch obcí a ich záujmových združení stiahla. Rovnako zatiaľ dopadla i plánovaná redukcia stavebných úradov. Táto vláda sa nerada púšťa do nepopulárnych opatrení. Veď je sociálna, radšej bude teda prejedať naše peniaze i naďalej.
Komunálna reforma?
Nemenej „sociálne“ sa však správajú i naše samosprávy, ktoré využívajú možnosti na spoločnú správu výkonu svojich tzv. originálnych kompetencií ešte mizivejšie. Inak povedané, obciam, teda starostom a armáde vyše 20 000 obecných poslancov, sa do združovania správy obcí neveľmi chce. V prípadoch malých obcí, kde na chod úradu samotného ide často až polovica obecného rozpočtu, je však dnes cesta k ich rozvoju a zastaveniu ďalšieho vyľudňovania zarúbaná i touto tvrdohlavou jazdou miestnych činovníkov samosprávy proti múru. Výsledkom bude v podstate riadená smrť a vymretie mnohých malých obcí, akási eutanázia, hoci nezamýšľaná. A čo na to vláda?
V novembri 2007 schválil Ficov kabinet Návrh postupu vypracovania komunálnej reformy v SR. A hoci vláda uvádza, že „pojem ‚komunálna reforma’ bol v nedávnej minulosti spájaný, resp. zúžený na problematiku integrácie malých obcí do výrazne väčších celkov,“ pričom „je nesporné, že štruktúra osídlenia na Slovensku je z hľadiska uplatnenia ekonomických parametrov značne problematická,“ rozhodla sa „postrašiť“ samosprávu reformnou rétorikou len naoko. Pojem „komunálna reforma“ vo svojom slovníku síce ponechala, no úplne otvorene sa nám vyznala, že pod ním chápe „modernizáciu územnej samosprávy.“
To sme si vydýchli, opäť sa nič nepopulárne konať nemieni. Vieme teda, že sídelná štruktúra a na ňu nadväzujúca územná samospráva je neekonomická, liekom má preto byť plošná informatizácia a prechod na elektronickú komunikáciu. Najprv teda minieme ďalšie stovky miliónov či miliardy korún na tzv. e-government pre takmer 3 000 obcí, a až potom sa zamyslíme, či tomuto kroku náhodou nemala predchádzať redukcia počtu samosprávnych celkov ako takých. A to napriek tomu, že vláda si uvedomuje, že „úroveň manažmentov a manažérov na miestnej úrovni veľmi závisí od úrovne vzdelania a vzdelávania, čo zase závisí najmä od finančnej sily konkrétnej samosprávnej jednotky.“
V slepej uličke
Ficova vláda nemá odvahu na nepopulárne kroky a nemá ani potenciál pre koncepčné riešenia. Veľkohubo so širokou mediálnou odozvou ušetrila doslova zopár úradníckych miest zrušením krajských úradov, no na redukciu a šetrenie verejných zdrojov na komunálnej úrovni v oblasti preneseného výkonu štátnej správy či nevyhnutným združovaním obcí a ich úradov si netrúfa. Komunálna reforma je nateraz zablokovaná v slepej uličke. Vláda sa však nesnaží z nej vycúvať a dostať nás z tejto „mylnej odbočky“. Necháva nás v slepej uličke, zatiahla ručnú brzdu a vycúvať mieni len z reformy ako takej.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 11/2007.
