Výsledky medzinárodného testovania PISA (viac o výsledkoch vo formáte PDF tu), zameraného na hodnotenie úrovne čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti 15-ročných žiakov, Slovensko opakovane zahanbujú. Odhaľujú veľké problémy našej dospievajúcej mládeže vo viacerých oblastiach, najmä však v oblasti porozumenia textu a spracúvania informácií, čo môže mať vážne dôsledky nielen pre ich budúci dospelý život, ale pre celú spoločnosť.
Podpriemerné výkony našich žiakov v testovaní čitateľskej gramotnosti napríklad naznačujú, že na Slovensku dospieva generácia povrchných občanov, ktorí budú mať veľmi nízke právne povedomie. Ak nebudú rozumieť zložitým zákonným normám, môžu mať i nižší prah tolerancie k obchádzaniu zákona. Zároveň nám tu dorastá generácia príliš dôverčivých spotrebiteľov, ktorí sa nebudú vedieť zorientovať v rozmanitých ponukách. Nebudú si vedieť vybrať, správne sa rozhodnúť a odhadnúť svoje možnosti. A na spoločenskú scénu vstúpi generácia naivných voličov, ktorí nebudú vedieť odlíšiť populistické frázy od hodnotovej politiky. To všetko sú možné dôsledky nepriaznivých výsledkov slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti, ktoré môžu mať oveľa závažnejšie dopady, ako toľko omieľané podpriemerné umiestnenie Slovenska v tabuľkách úspešnosti jednotlivých krajín.
Čo hovorí PISA
Slovenskí žiaci bez problémov pochopia a zreprodukujú jednoduché príbehy, návody, či príkazy, nerozumejú však zložitejším textom, ktoré od nich vyžadujú vlastný úsudok. Zlyhávajú pri porovnávaní viacerých alebo protichodných informácií a nedokážu ich samostatne doplniť z ďalších informačných zdrojov. Nevedia pracovať s nesúvislými textami, s tabuľkami a grafmi. Nie sú schopní vnímať viacero významových vrstiev, zasadiť prečítané do širšieho kontextu, kriticky ho zhodnotiť, ani si z neho vytiahnuť informácie, ktoré im môžu uľahčiť život v každodennej praxi.
Všetky tieto zručnosti, spolu s mnohými ďalšími, tvoria mozaiku pojmu čitateľská gramotnosť. Byť „gramotný“ dnes znamená omnoho viac ako v minulosti. Nejde iba o plynulé čítanie a bezchybný pravopis, ale o schopnosť bezpečne sa orientovať vo svete informácií a zvládať zložité komunikačné situácie. Práve v tom naši žiaci zaostávajú za celosvetovým štandardom.
Začali to negramotní zamestnanci
Zaujímavosťou je, že hoci sa výskum čitateľskej gramotnosti spája v súčasnosti najmä so školským prostredím, prvé impulzy na skúmanie tohto fenoménu sa vynorili najprv vo svete dospelých, v bežnej pracovnej praxi. S nástupom nových technológií a nových foriem práce začali neúnosne pribúdať situácie, kedy zamestnanci rôznych firiem napriek tomu, že vedeli riadne čítať aj písať, nerozumeli dôležitým oznamom a inštrukciám. Efektivita práce sa zbytočne brzdila a zvyšoval sa i počet pracovných úrazov. Zistenie, že čitateľská gramotnosť je životne dôležitá zručnosť, ktorá podmieňuje efektivitu nielen daného podniku, ale v širšom meradle aj produktivitu celej ekonomiky, podnietilo následne záujem o jej hlbší výskum.
Prvé metodologicky prepracované výskumy úrovne čitateľskej gramotnosti dospelých sa zrealizovali v USA v druhej polovici minulého storočia. V plnom rozsahu potvrdili intuitívne formulované nepríjemné skutočnosti o úrovni čitateľskej gramotnosti dospelých. Tieto zistenia potom pomerne rýchlo naštartovali prieskumy čitateľskej gramotnosti aj v Európe a položili základy budúceho masívneho medzinárodného porovnávania.
Slabé čitateľské zručnosti sú celospoločenský problém
Prvý veľký porovnávací prieskum čitateľskej gramotnosti dospelých sa na medzinárodnej úrovni zrealizoval v roku 1994 (International Adult Literacy Survey – IALS). Druhá vlna zbierania údajov prebehla v roku 1998 (Second International Adult Literacy Survey – SIALS). Žiaľ, Slovensko sa ani do jedného z prieskumov nezapojilo, preto dnes nevieme objektívne hodnotiť úroveň čitateľských zručností starších generácií, iba školopovinných detí. Je však veľmi pravdepodobné, že naši dospelí majú rovnaké problémy ako naše deti a starosta, ktorý nevie poriadne prečítať svoj sľub, nebude iba pobavenia hodnou výnimkou. Ak sa totiž v škole naučené zručnosti v dospelosti nepoužívajú, dokážu nadobro vyblednúť.
Znepokojujúce sú aj výsledky Českej republiky, ktorá sa druhej vlny prieskumov zúčastnila a získala relevantné poznatky o tom, nakoľko formálne dosiahnuté vzdelanie Čechov nekorešponduje s ich reálnymi zručnosťami a do akej miery je nízka úroveň ich tzv. funkčnej gramotnosti zdrojom napätia na pracovnom trhu. Vážny problém dospelých u našich susedov potvrdil nedávno i spoločný prieskum českého ministerstva financií a Českej národnej banky Měření finanční gramotnosti dospělé populace České republiky v roce 2010. Odhalil neúnosne vysoké percento obyvateľov ČR, ktorí nerozumejú ponuke bankových produktov, obsahu zmlúv a najmä záväzkov, ktoré pre nich zo zmlúv vyplývajú a nevedia si ani stanoviť reálny odhad vlastných finančných možností. Aj tieto skutočnosti naznačujú, že nízka úroveň čitateľských zručností zasahuje oveľa širšie spektrum spoločnosti.
Situácia na Slovensku
Aktuálny obraz o úrovni čitateľskej gramotnosti našej dospelej populácie by sa mal začať rysovať už tento rok, kedy sa Slovensko po prvýkrát zapojí do tretieho rozsiahleho medzinárodného prieskumu, zameraného na skúmanie úrovne základných životných zručností (Programme for the International Assessment of Adult Competencies – PIAAC). Už teraz sa však dá vysloviť predpoklad, že dospelí našich 15-ročných žiakov zrejme netromfnú.
Túto obavu podporujú i nedávno publikované výsledky výskumu P. Gavoru Sonda do čitateľskej gramotnosti vysokoškolských študentov (2010). Na zisťovanie úrovne čitateľskej gramotnosti našich vysokoškolákov použil rovnakú sadu úloh, aké riešili 15-roční žiaci pri testovaní PISA v roku 2006. Závery sú varujúce. Vysokoškoláci síce dosiahli podľa očakávaní lepšie výsledky, avšak ich skóre bolo nečakane nízke. Výskum tak potvrdil predpoklad, že slabé čitateľské zručnosti netrápia len školopovinných žiakov, ale aj ich starších kolegov. Zároveň naznačil, že problematika čitateľskej gramotnosti presahuje hranice základných škôl a vyžaduje si širšiu pozornosť.
Len škola nás nespasí
Ak je problematika čitateľskej gramotnosti natoľko široká a zložitá, ako sa pri pohľade zblízka ukazuje, nebude zrejme ani recept na jej zvládnutie jednoduchý. A hoci prieskumy PISA zvádzajú zúžiť celý problém iba na prostredie škôl, ak má s porozumením textu ťažkosti celá spoločnosť naprieč generáciami, treba podľa toho pristupovať aj k hľadaniu vhodných riešení.
Širší záber podpory čitateľskej gramotnosti by prospel všetkým, nielen deťom. Ale pochopiteľne, najmä im, keďže sa treba sústrediť najmä na podporu nastupujúcej generácie. Nestačí však hodiť celú zodpovednosť za ich prípravu na plecia škôl. Relevantné výskumy upozorňujú, že aj domáce prostredie a najmä celková kultúrna atmosféra v spoločnosti môžu byť pre úspešný rozvoj čitateľských zručností rozhodujúce, ako je to napríklad v tak často spomínanom Fínsku.
Nie je jedno, či našim deťom rodičia doma čítajú alebo nie, alebo či v nich niekto ďalší okrem učiteľov prebúdza chuť čítať knihy len tak pre potešenie. Rovnako nie je jedno, čo deti čítajú, počúvajú, vyhľadávajú na internete a následne so svojím okolím komentujú, na akej úrovni a v akej kvalite sa im to ponúka a aké nástroje majú k dispozícií na spracovanie toľkých podnetov. Ponuka knižníc a kníhkupectiev, repertoár divadiel, úroveň televíznych programov, internetových diskusií, politických prejavov, či aktuálneho spravodajstva v médiách – to všetko sú stimuly, atakujúce ich každodenné vnímanie, to všetko je materiál, na ktorom nepretržite trénujú porozumenie nielen textu, ale i sveta.
Je jasné, že v tej záľahe podnetov a informácií potrebujú naše deti pomoc. Od školy však nemožno očakávať, že im dá do ruky jednoduchý návod ako cez to všetko preplávať a nestratiť sa, škola samotná to jednoducho nezvládne, nech by bola i dokonale zreformovaná. Ich ďalšími sprievodcami musíme byť aj my ostatní, minimálne tí z nás, ktorých mozog ešte nestihol nadobro zakrpatieť.
Autorka je analytička KI a garant kapitoly Vzdelávací systém v rámci Programového vyhlásenia reformnej vlády, ktoré nájdete na www.reformnavlada.sk.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2011.
