Americký politológ Fareed Zakaria pokladá slobodný trh a ústavný liberalizmus za základ slobody. Upozorňuje na to, že samotné demokratické voľby nie sú dostatočnou zárukou slobody, lebo vedú v mnohých prípadoch k tvorbe neslobodných štátov.
Na túto tému možno povedať dve poznámky. Prvá: Nikdy a nikde na svete nie je dosť slobody a demokracie. Demokracia, pokiaľ chce byť skutočná, nemôže existovať bez slobody. Druhá: Sloboda bez demokracie nie je plnou slobodou, lebo sloboda voliť, vybrať si, môcť zmeniť vládu, je jednou zo základných ľudských slobôd.
Jeden moment však Zakariovi uniká – vzťah medzi slobodou a kultúrou. Práve tu sa formuje rozdielny postoj konzervativizmu a liberalizmu. Liberalizmus vychádza z toho, že sloboda je záchranou kultúry, konzervativizmus z toho, že kultúra je základom slobôd.
Nie je to akademická otázka, či hra na slepú babu. Je to odpoveď na otázku, aké podmienky sú nevyhnutné pre trvalú existenciu slobodnej spoločnosti. Konzervatívna odpoveď hovorí, že slobodu možno rozvíjať len v podmienkach kultúrnej spoločnosti.
Kultúra vytvára systém vzťahov, ktorý sa riadi hodnotovými orientáciami, neformálnymi zásadami a pravidlami, prenášanými z generácie na generáciu. V modernom svete ustavičných zmien a diskontinuít vytvárajú stabilný, kontinuitný základ, ktorý sa nemení s každou modernizačnou zmenou. Vytvára v spoločnosti predvídateľnosť správania.
Len takýto základ pomáha vytvárať pomery, v ktorých sa človek môže správať slobodne. V spoločnosti bez kultúry, bez stabilného hodnotového základu sa sloboda mení na jednej strane na ľubovôľu a anarchiu, na druhej na diktatúru.
Ak si odpovieme na otázku podmienok, v ktorých môže sloboda prekvitať, musíme si vzápätí položiť otázku, či je vôbec potrebná? Aj keď to možno vyzerá na prvý pohľad paradoxne, zmyslom slobody je poriadok, život, v ktorom sa ľudia môžu cítiť bezpečne, môžu si byť istí, že pravidlá, ktoré si vytvorili, budú všetci dodržiavať podľa vytvorených princípov a že ich prekročenie bude potrestané a pravidlá znovunastolené.
Uvediem jednoduchý príklad. Vieme, že v demokratickej spoločnosti sú politici odvolateľní a odvoliteľní. To však nestačí. Občania môžu slobodne zveriť svoj majetok do rúk politikov len vtedy, ak majú istotu, že politici budú ich majetok spravovať svedomito, s vedomím zodpovednosti voči majiteľom. Ak sa nebudú správať tak, akoby šlo o akýsi majetok bez majiteľa (lebo to je majetok štátu), s ktorým môžu nakladať tak, akoby bol ich, a keďže im fakticky nepatrí, nemusia sa oň starať a môžu s ním narábať, ako chcú.
Ak politik minie miliardy korún, ktoré mu nepatria, a nepatria ani akémusi neosobnému štátu, ale konkrétnym ľuďom, ktorí ich v podobe daní dávajú do správy politikom, správa sa politik nielen nezodpovedne a nekultúrne, ale doslova ohrozuje slobodu ľudí, ktorí mu zverili svoj majetok.
Týka sa to pozemkov pod budúcou fabrikou KIA, kde sme prišli nezodpovedným správaním politikov o časť našich peňazí, ktoré musíme zaplatiť z našich peňazí majiteľom pozemkov len preto, že ich chceli politici najprv ogabať a teraz si lížu rany na náš úkor. Týka sa to budovy SND, kde nás nezodpovední politici ošklbali o vyše tri miliardy korún a dnes od nás nielen vyžadujú dodatočný súhlas s touto doslova krádežou, ale ešte ju v našom mene predávajú druhý raz (lebo najprv nám ju chceli predať ako posvätný národný stánok a teraz ako súčasť zábavy).
Týka sa to dvadsiatich štyroch miliárd korún Československej obchodnej banky, kde od nás politici vyžadujú, aby sme z našich peňazí zaplatili ich notorické zanedbávanie povinností, či priamo politické zlyhanie.
Politici bez kultúry, ktorá by im neustále hovorila, že od nás dostali dôveru a cena za ňu je dobré spravovanie nášho majetku, nekultúrni politici bez hodnotovej opory a orientácie, bez záväzkov voči tým, čo ich volili a ktorých (dočasne prepožičaný) majetok spravujú, nás doslova oberajú o slobodu. Možno to vyzerá pritiahnuté za vlasy, ale bohužiaľ je to len tak. Pokiaľ si neuvedomíme, že politici pokojne, bez akýchkoľvek zábran a beztrestne míňajú naše peniaze – z neznalosti či hlúposti, z neschopnosti riešiť problémy, či z politického oportunizmu, budú to robiť aj naďalej. Preto, lebo si tým na náš úkor kupujú výhody, vplyv, moc, alebo iných politikov.
Oni majú pocit, že sú slobodní, a pritom sú len vzájomne poviazaní systémom skorumpovaných vzťahov. My máme pocit, že sme neslobodní, ale že sa s tým nedá nič robiť. Dá sa, len si treba uvedomiť, že základom našej slobody je kultúra vzťahov. K nej patrí aj to, či sa zmierime s nekultúrnymi politikmi. Od toho totiž závisí, či budeme naozaj slobodní.
Autor je prezident Konzervatívneho inštitútu
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2005
