Je máj, je lásky čas, „hrdliččin zve ku lásce hlas.“ Noční vlci už zaliezli do nor, neboli to nevinní motorkári na výlete, ale Putinova kohorta, ktorá kolíkovala cestu pre vojenské konvoje. Komu sa nepáči slovo kohorta, nech sa ide pozrieť na Putinovu bustu rímskeho imperátora v dedinke neďaleko Petrohradu, ktorú tam nainštalovali miestni donskí kozáci. Keďže boli aj takí, čo nestrkali hlavu do piesku a spanilú jazdu neprečušali, museli sa tí piati motorkári na hraniciach strategicky rozptýliť, alebo pricestovať vlakom, požičať si u nás motorky aj motorkárov a spoľahnúť sa na Slavíne na logistiku ruského veľvyslanectva.
Gríša Mesežníkov tam bol, aj o tom napísal: „Je tam veľa Rusov (ťažko povedať, či miestnych alebo prišlých, alebo z ambasády), plno separatistických insígnií z Donbasu, sovietskych symbolov, ruských vlajok. Úplne na konci človek, ktorý sa predstavuje ako Slovensko-ruská spoločnosť a celé to nakrúca, osloví svojho respondenta: Na stráž, aby dokumentoval spoločný boj proti fašizmu.“
Je lásky čas. Milouš Zeman sa chcel v Kremli blysnúť ruštinou a povedať láskyplne o sankciách, že po každej zime prichádza otepeľ. Povedal to Putinovi pekne, pamätá si lepšie ako Viktor Orbán Chruščovov slogan o odmäku, ktorý sa skončil krvavým potlačením Maďarskej revolúcie 1956. Až na to, že si vo svojej láske k jazyku doplietol slovíčka otepeľ a otoplenie a povedal plynulou ruštinou srdečne sa smejúcemu Putinovi, že po každej zime príde vykurovanie (Aby som sa nechválil cudzím perím: aj túto zámenu slov si všimol Gríša Mesežnikov). Hľa, český prezident ako špejblovský premiant, verný Čech a vlastenec, „protož vděčný u věnec, květ Ti vije Čecha máj!“
Je lásky čas. Zahanbiť sa nedal ani náš premiér. Uňho má láska podobu utkvelých predstáv o stavbách komunizmu, veľkých priehradách, strategicky dymiacich komínoch fabrík a elektrární, elektrických vedeniach, vinúcich sa krajinou. S českým premiantom ho zase spája prieplav medzi Moravou a Slovenskom, kanál Dunaj – Odra – Labe. Asi chcú mať na Vysočine námorný prístav – admirála sme na rozdiel od Maďarska ešte nemali. Kedysi tomu Lenin hovoril: Komunizmus sa rovná moc sovietov a elektrifikácia krajiny. Je v tom aj sen o cínových vojačikoch a veľkých vojenských prehliadkach. Láska k ruských zbraniam a širokorozchodným koľajniciam. Vec je na dobrej ceste. Košický primátor Raši sľúbil, že do šampionátu v ľadovom hokeji v roku 2019 budú koľajnice hotové. Aspoň tie košické, električkové.
Je lásky čas. Láskou k svetovému mieru sa blysli aj naši traja exprezidenti. Len si nevšimli, čo to vlastne podpísali. Že sa rovno prihlásili k Putinovmu „novému svetovému poriadku, systému rovnoprávnej bezpečnosti všetkých štátov zodpovedajúcemu súčasným hrozbám, ktorý bude vybudovaný na regionálnom a globálnom základe mimo vojenských blokov”. Akosi pozabudli, že sme z dobrých dôvodov členmi NATO a EÚ. Laik sa čuduje, odborník žasne. V akej krajine to vlastne boli Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič prezidentmi? A akých prezidentov mala tá krajina? Alebo sa to v nich len na staré kolená prebudili komunistické atavizmy, keď požadujú, aby „ekonomiku založenú na bezohľadnom zisku nahradila sociálna spravodlivosť a rešpektovanie potrieb všetkých ľudí podľa princípu rovnosti?“ Ak sa nemýlim, naposledy sa hesla „všetkým podľa potrieb na základe rovnosti“ dožadovala komunistická utópia. Že by sa v našich prezidentoch ozvali tri súčasti marxizmu-leninizmu?
Je lásky čas. Lásky k vlasti? Ku ktorej? K tej, za ktorú ma vyslali bojovať bez tváre a bez mena? (Niet lepšieho dôkazu o existencii individuálnej a kolektívnej identity ako anonymný „zelený mužíček“.)? K tej, ktorej som vojakom bez totožnosti a insígnií, indivíduom na dovolenke, vyslúžilcom mimo služby? Alebo už dnes možno povedať, čo sa ešte včera popieralo? Že sa volám Alexander Alexandrov, som členom ruskej elitnej brigády vojenskej rozviedky GRU z mesta Togliatti a v mojej skupine, bojujúcej v Luhansku, je 14 ľudí?
Je večerní máj – je lásky čas. Hrdliččin zve ku lásce hlas: „Hynku! – Viléme!! – Jarmilo!!!“ Dalekáť cesta má, marné volání!
Autor je literárny vedec a prezident KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 22/2015 dňa 24. mája 2015.
