V utorok 21. marca 2006 bola v bratislavskom Pálffyho paláci slávnostne udelená Cena Dominika Tatarku za rok 2005. Porota Ceny Dominika Tatarku a Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika udelili Cenu Tomášovi Janovicovi a jeho knihe Maj ma rád.
Na úvod slávnostného odovzdávania tejto prestížnej ceny vystúpil predseda Poroty Ceny Dominika Tatarku a prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Zajac a oznámil, že Cenu Dominika Tatarku za rok 2005 dostal spisovateľ Tomáš Janovic za knihu Maj ma rád.
Samotnú Cenu odovzdali ocenenému Tomášovi Janovicovi podpredseda Správnej rady Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ján Králik a sponzor tohtoročnej Ceny Fedor Gál. Osobitnou cenou bolo dielo Erika Bindera. Laudatio predniesol minuloročný držiteľ Ceny Stanislav Rakús. Tomáš Janovic predniesol esej venovanú Dominikovi Tatarkovi. Súčasťou programu bolo klavírne vystúpenie Veroniky Lackovej, v rámci ktorého zazneli nokturná Fryderyka Chopina a Juraja Beneša.
Tomáš Janovic, nositeľ Ceny Dominika Tatarku za rok 2005 je lyrik, aforista, epigramatik, prekladateľ, autor piesňových textov, satirických próz a dialógov, autor literatúry pre deti a mládež. Vydal básnickú zbierku Život je biely holub (1959), humoristické a satrirické knihy Epigramatika (1962), Podpisy analfabetov (1965), Posledná večera (1969), Óda po zet (1983), Ko(z)mické piesne (1986), Čítanie z ruky (1988), Stokrát o láske (1989), Moje najmilšie hriechy (1991), Smutné anekdoty (1993), Najsmutnejšie anekdoty (1995), Ruka majstra (1997), Okrídlená klietka (spolu s P. Vilikovským, 1998), Zoči-voči (spolu s M. Lasicom, 1999), Dostal rozum (2001), Nikoho nezabije (2003), Je taký (2004) a množstvo detských kníh, z ktorých najvýznamnejšie sú Rozprávkové varechy (1975), Dín a Dán (1977), Drevený tato (1979) a Jeleňvízor (1982).
Maj ma rád (Vydavateľstvo L.C.A., 2005) obsahuje súbor Janovicových aforizmov z posledného obdobia. Nadväzuje na Janovicovu predchádzajúcu tvorbu, ale oproti ranej satirickosti a dravosti, neskoršej irónii a sarkazmu v nej pribúda skepsy a melanchólie. Janovicove aforizmy sa dnes vnímajú ako „morality, spojené s dobrým vkusom a ešte lepším štýlom“ (Ján Štrasser) a všeobecne ich možno označiť za dlhodobé pozorovania paradoxov našej modernej mentality.
Cena Dominika Tatarku je považovaná za najprestížnejšie slovenské literárne ocenenie a je určená autorovi za výnimočné dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Cena sa udeľuje od roku 1995, vždy za knihu, ktorá vyšla v predchádzajúcom roku.
Porota Ceny Dominika Tatarku má 7 stálych členov: Dana Kršáková, Vladimír Petrík, Daniel Fischer, Martin Porubjak, Martin M. Šimečka, Ján Králik, Peter Zajac. Ďalším členom tohtoročnej poroty, ktorým je každoročne predchádzajúci nositeľ Tatarkovej ceny, bol Stanislav Rakús.
Autor je riaditeľ KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2006.
