CDT – Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

KI pripravuje 2. marca 2020

ZMENA: Slávnostné udeľovanie Ceny Dominika Tatarku za rok 2019 preložené na máj

Vzhľadom k aktuálnemu rastúcemu riziku šírenia koronavírusu sme sa rozhodli preložiť Slávnostné udeľovanie Ceny Dominika Tatarku za rok 2019 na májový termín.

Články 24. mája 2016 Peter Zajac

Kresťanský samuraj František Mikloško

# CDT

Pri prezentácii knihy rozhovorov Jána Štrassera s Františkom Mikloškom Rozhovory o dobe a ľuďoch zaznel tento príhovor Petra Zajaca, dlhoročného priateľa obidvoch autorov rozhovorov.

Rozhovory 9. apríla 2013 Juraj Kušnierik

Oleg Pastier: Politika nás nebavila

# CDT # literatúra

Nechcel byť disidentom, rozmýšľal o emigrácii, no napokon sa z neho stala kľúčová osobnosť slovenského samizdatu. Bol osobným Tatarkovým priateľom a je aktuálnym držiteľom Ceny Dominika Tatarku. Oleg Pastier.

Rozhovory 7. apríla 2007 Eva Čobejová a Juraj Kušnierik

Kornel Földvári: Mám žabí inštinkt

# CDT

Takmer vždy sa usmieva. Dokonca aj vtedy, keď rekapituluje svoj život, v ktorom nebolo núdze o vyhadzovanie zo školy i z práce či ponižujúce živorenie. Človek dobrých mravov a dobrej nálady. Nositeľ Ceny Dominika Tatarku za rok 2006. Kornel Földvári.

Články 26. marca 2007 Juraj Kušnierik

Tatarkova cena

# CDT

Pálffyho palác je pri tejto príležitosti z roka na rok plnší. Aj kameramanov a fotografov je tu čoraz viac. Prestíž Ceny Dominika Tatarku rastie…

Články 15. apríla 2006 Ondrej Dostál

Laureátom CDT za rok 2005 je Tomáš Janovic

# CDT # Konzervatívne listy

V utorok 21. marca 2006 bola v bratislavskom Pálffyho paláci slávnostne udelená Cena Dominika Tatarku za rok 2005. Porota Ceny Dominika Tatarku a Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika udelili Cenu Tomášovi Janovicovi a jeho knihe Maj ma rád.

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
4 dní pred
Dávame do pozornosti rozhovor Petra Gondu s Lukášom Krivošíkom pre Postoj.sk o našich dvoch ostatných knihách: o socializme a o sociálnom štáte. ... Zobraziť viacZobraziť menej
Knihomoľov zápisník / Vyvrátenie slovenských mýtov o socializme
www.postoj.sk
Fakty, čísla, názorné grafy, prehľadné tabuľky a argumenty v dvoch bezplatne stiahnuteľných publikáciách.
Zobraziť na Facebooku
·Zdieľať
Share on Facebook Share on Twitter Share on Linked In Share by Email
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
1 týždeň pred
„Socializmus v Československu nebol totalitným režimom, ľudské práva sa dodržiavali“ - podľa 45 % respondentov prieskumu agentúry FOCUS z roku 2018.

Fakty to vyvracajú. Socialistický režim od začiatku ukázal svoju reálnu tvár a prejavil sa ako represívny, nespravodlivý, neslobodný a antihumánny. Jeho vznik bol pod eufemistickými názvami „znárodňovanie“ a „kolektivizácia“ spojený s mocenským ukradnutím majetkov ľuďom a s likvidáciou a prenasledovaním pre neho nepohodlných jednotlivcov a spoločenských skupín, označených za „triednych nepriateľov“. Bol v rôznej miere a podobe totalitný počas celého obdobia a ani v najmäkších obdobiach, v rokoch 1968 až 1969, nedošlo k zmene podstaty režimu. Komunistická strana výrazne zasahovala do životov ľudí a rozhodovala o ich osudoch, pričom na ich systematické donucovanie používala sieť nástrojov a inštitúcií, osobitne tajnú službu (Štátnu bezpečnosť – ŠtB).

Socialistické Československo bolo de facto spoločenskou klietkou povinne zamestnaných ľudí, ktorí mali istoty základného životného zabezpečenia, ale nemali slobodu, vrátane slobody pohybu a slobody názoru. Ľudia, ktorí chceli odísť na západ, boli na štátnej hranici stráženej ostnatým drôtom a pohraničnou strážou chytaní, mučení, väznení a zabíjaní. Rovnako to platilo pre všetky druhy perzekúcií za vyslovené názory a vykonštruované dôvody, čo platilo aj pre rodiny postihnutých. Socialistický režim obral ľudí o slobodu, dôstojnosť a niektorých aj o život. Slobodu pritom nahradil atmosférou strachu a vynucovanou poslušnosťou.

Totalitný charakter režimu potvrdzujú jeho obete. Ozbrojená moc v Československu zabila na hraniciach 276 ľudí (z nich 49 na Slovensku), z politických dôvodov bolo popravených vyše 247 občanov, ako politických väzňov odsúdila súdna moc režimu približne 260 000 ľudí (z nich viac ako 70 000 na Slovensku) a v táboroch nútených prác bolo uväznených 22 000 až 23 000 občanov (vrátane 8 240 na Slovensku). Okrem toho na následky väznenia či priamo vo väzniciach zomrelo vyše 4 500 ľudí, mnohí boli v rámci republiky násilne presídlení, ďalší odvlečení do gulagov v Sovietskom zväze a inak perzekvovaní. Za každým číslom o obetiach sa skrýva konkrétne meno a zničený život režimom perzekvovaného človeka a jeho blízkych. Ich príbehy dokresľujú ľudský rozmer dôsledkov represií komunistického režimu.

Totalitnú povahu socializmu v praxi potvrdzuje aj to, že keď sa komunistická strana cítila ohrozená uvoľnením systému, zasahovala represívne, policajnými zásahmi, väznením, fyzickým násilím, a to buď potlačením odporu vlastnými silami alebo za pomoci ostatných štátov, osobitne ZSSR, tak ako u nás v auguste 1968. Represívny charakter režimu sa prejavoval aj v iných podobách. Príkladmi boli nútené internácie, presuny obyvateľov a znemožnenie bývať vo vlastnej obci, regióne, či v podobe pracovného alebo študijného uplatnenia.

Represívny a totalitný charakter režimu vyplynul z podstaty socializmu. Aj v Československu sa potvrdilo, že socialistickú spoločnosť môže udržiavať a zabezpečovať iba centralizovaný, autoritatívny a represívny režim na čele s monopolne rozhodujúcou elitou, ktorá koncentruje moc a inštitucionálne donucuje ľudí.

Viac o mýtoch a faktoch o socializme zhrňujúce v databáze tu buraniemytov.sk/databaza-mytov/ a podrobnejšie v našej publikácii tu: buraniemytov.sk/socializmus-realita-namiesto-mytov/ ... Zobraziť viacZobraziť menej
Fotografia
Zobraziť na Facebooku
·Zdieľať
Share on Facebook Share on Twitter Share on Linked In Share by Email
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
2 týždňov pred
"Prerozdeľovacie politiky budú čoraz viac podkopávať prosperitu a slobodu, pričom sociálny štát bude smerovať k finančnému kolapsu. Výzvou sú reformy a znižovanie rozsahu a vplyvu štátu s cieľom vyviazania sa ľudí z jeho sietí, aby boli čo najviac nezávislí od štátu a jeho rozhodnutí a zodpovední za svoje životné podmienky. Predpokladom toho je, že ľudia si budú uvedomovať podstatu problému sociálneho štátu a budú ho vnímať ako leviatana, ktorý požiera ich finančnú budúcnosť, nie ako Mikuláša so zázračným vrecom darčekov." ( Peter Gonda, www.tyzden.sk/stlpceky/66487/komentar-petra-gondu-socialny-stat--na-ukor-buducnosti/)

Viac v našej nedávnej publikácii "Sociálny štát: realita namiesto mýtov": buraniemytov.sk/socialny-stat-realita-namiesto-mytov/ ... Zobraziť viacZobraziť menej
Komentár Petra Gondu: Sociálny štát – na úkor budúcnosti
www.tyzden.sk
Politici roztočili kolotoč „finančných injekcií“ – vo fonde obnovy EÚ a u nás vo vládnom sociálnom balíčku celkom v duchu tradície Smeru. Keďže tým prehlbujú problémy sociálneho štátu, pripomeňme jeho podstatu a dôsledky.
Zobraziť na Facebooku
·Zdieľať
Share on Facebook Share on Twitter Share on Linked In Share by Email
Dušan Sloboda o reforme verejnej správy na Slovensku
Únia miest Slovenska združujúca primátorov miest, ktoré obývajú dve tretiny mestskej populácie našej krajiny, dnes na sv…
Úvodné slovo Petra Gondu k prednáške Kristiana Niemietza
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika organizoval ďalšiu z cyklu prednášok Conservative Economic Quarterly Lecture Seri…
Kristian Niemietz: Socialism: The failed idea that never dies | Lecture
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika organizoval ďalšiu z cyklu prednášok Conservative Economic Quarterly Lecture Seri…
Na obranu slobodného trhu

Socializmus, ekonomická kalkulácia a podnikanie
Odber noviniek
E-mailová adresa: