Tento týždeň sa konajú voľby do Európskeho parlamentu. Ich reálny zmysel i hmlisté opodstatnenie tejto inštitúcie sa odzrkadľujú v očakávanej nízkej účasti európskych voličov. Nezáujem je tiež odpoveďou na umelú snahu o budovanie „Európanstva“ zhora, podsúvanú z Bruselu občanom akoukoľvek cestou.
Viete si napríklad predstaviť, že by vláda zviditeľňovala svoje výdavky na infraštruktúru, či už ide o diaľničné úseky alebo „novostavbu“ národného divadla tak, že by v ich blízkosti umiestňovala tabule, informujúce občanov o týchto „záslužných“ investíciách? Zrejme nie, veď je nenáležité, aby sa vláda správala ako súkromný investor a propagovala sa ako podnikateľský subjekt. Míňa predsa verejné financie, teda zdroje pochádzajúce od nás občanov – daňovníkov.
Lekciu z marketingu nám však dáva EÚ. Neštíti sa podobných praktík a pokladá ich za prirodzenú cestu sebaprezentácie. Realizuje ju i na Slovensku prostredníctvom spolufinancovania projektov z eurofondov. Súčasťou projektov, ktoré získajú nárok na podporu zo štrukturálnych fondov či Kohézneho fondu, sú i takzvané opatrenia zamerané na publicitu a informovanie verejnosti. Ich cieľom je „zvýšenie povedomia a prehľadnosti, pokiaľ ide o činnosť EÚ“, ako aj „informovanie širokej verejnosti o úlohe, ktorú zohráva Spoločenstvo v rámci príslušnej pomoci“. Na to príslušné orgány verejnej správy zamestnávajú pracovníkov, ktorí tvoria „komunikačné akčné plány“. Všetko je hradené z eurofondov, teda už i z našich daní. Počas realizácie projektu sa „podniknú kroky, aby sa vhodným spôsobom upozornili médiá“, či už vo forme tlačových konferencií, vyhlásení alebo inzercie. Súčasťou je i inštalácia reklamných tabúľ v teréne počas stavebných prác a „pamätných tabúľ“, ktoré ostanú na „mieste činu“ aj po dokončení projektu. Ich úlohou je informovať okoloidúcich, že „projekt pomáha znižovať ekonomické a sociálne rozdiely medzi občanmi EÚ“ a je „čiastočne financovaný EÚ“, čo musí potvrdzovať aj logo v podobe vlajky EÚ patričnej veľkosti. Keďže EÚ svojim rodičom – členským krajinám, ku ktorým sa správa ako k deťom, nedôveruje, zodpovedné orgány musia EÚ uistiť o vykonaní týchto opatrení „vhodnými dôkazmi, napríklad fotografiami“.
Márne by ste čakali, že by sa EÚ rovnako vehementne „priznávala“ občanom, že je spoluzodpovedná aj za výšku spotrebných daní benzínu, alkoholu či cigariet, čo sa následne odráža v ich cene. To na etiketách nenájdete. Výsledkom takéhoto euromarketingu tiež je, že občan nadobúda pocit, že „dobrá“ EÚ investuje do jeho okolia, zatiaľ čo „zlý“ štát ho len oberá na daniach. V skutočnosti túto pochybnú stratégiu „približovania sa EÚ k občanom“ financujeme my všetci, daňovníci členských krajín EÚ. Chceme?
Dušan Sloboda
Autor je regionálny geograf.
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 23/2004 dňa 9.6.2004.
