Minulý týždeň Európska komisia (EK) predložila prvý návrh takzvanej finančnej perspektívy, ktorá stanovuje priority (akési rozpočtové kapitoly pre jednotlivé politiky EÚ) a limit pre rozpočtové výdavky EÚ na roky 2007–2013. Zatiaľ čo otázku limitu rozpočtu už tradične sprevádza konflikt medzi prispievateľmi a príjemcami, pri formulácii oných priorít únie panuje často medzi členmi zhoda, na základe ktorej však následne dochádza ku kumulácii rozpočtových výdavkov. A tak sa nadnárodní plánovači dostávajú do špirály, ktorú sami roztočili.
Jednou z „priorít“, ktorú EK opätovne zdôraznila, je plnenie Lisabonskej agendy, schválenej na summite Európskej rady v marci 2000. Vtedy EÚ priznala a pochopila, že pre podnikateľské subjekty vytvára prostredie, ktoré spôsobuje zaostávanie za najväčším globálnym konkurentom, teda USA, v produktivite, ekonomickom raste, produktívnej zamestnanosti, vzdelanosti, vo výskume a aplikácii nových technológií.
Odpoveďou na tieto fakty bolo stanovenie utopického cieľa v Lisabone: „Do roku 2010 sa stať najkonkurencieschopnejšou a na znalostiach najviac založenou ekonomikou sveta.“ Na jednej strane únia deklaruje potrebu vytvoriť dynamické, atraktívne a jednoduché podnikateľské prostredie. Jedným dychom však dodáva, že si želá plnú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Na potvrdenie nezlučiteľnosti cieľov tejto „tretej cesty“ stačili štyri roky – už dnes je jasné, že Únia nie je schopná tento svoj absurdný budovateľský cieľ splniť.
Problém pre racionálne zmýšľajúcich však prináša argumentácia predsedu EK Romana Prodiho, podľa ktorého sa na európskej úrovni podarilo stanoviť správne priority i opatrenia, no členské štáty zaostávajú v ich uplatňovaní na národnej úrovni, za čo si zaslúžia pokarhanie. A tak Prodi s varovne zdvihnutým prstom vyhlásil, že „Európa si zaslúži lepšie výsledky, ako tie, ktoré dosahuje.“
Ak si EK stanoví nejaký cieľ a ten sa nedarí plniť, pýta si od členských krajín nárast prislúchajúcich výdavkov. Že chyba by mohla byť v zlej formulácii cieľa a primárne v zvrátenosti europlánovania vôbec? Nemysliteľné. Preto namiesto zlepšovania stavu podnikateľského prostredia prostredníctvom legislatívneho rámca, ktorý by netrestal invenciu a investície vysokými daňami a zbytočnými reguláciami, bude EÚ ďalej rozširovať zásahy do trhu a zvyšovať svoje výdavky. Takto sa črtá jediný ukazovateľ, v ktorom Únia už teraz dominuje nad USA – počet summitov, na ktorých sa o konkurencieschopnosti rečnilo. To si Európa naozaj asi zaslúži.
Dušan Sloboda
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 7/2004 dňa 18.2.2004.
