Mám rád dobré filmy, mám rád dobré filmy v kine, mám rád filmové festivaly. Nemám rád, keď zo mňa robia idiota. A tohto pocitu som sa ako návštevník Medzinárodného filmového festivalu Bratislava nemohol zbaviť ani tento rok. Ba čo viac, tohtoročný festival ani len nezačal, a už som zvažoval, či sa ho vôbec zúčastniť. Premohol som sa, ale to nie je tá správna emócia, s ktorou by ste chceli absolvovať týždeň plný filmov. Týždeň, na ktorý sa dlho vopred tešíte.
Prvá prekážka, ktorú bolo treba zdolať, bol chýbajúci program. Je absurdné, ak týždeň pred začiatkom festivalu na oficiálnom webe podujatia svieti oznam o tom, že program sa pripravuje a bude už čoskoro. Týždeň pred začiatkom festivalu viete len to, aké filmy v akých programových sekciách festival ponúkne, neviete však nič o tom, čo sa v ktorý deň ocitne na plátne, a ani ktoré plátno to bude. Ak chcete vopred zladiť svoj nefestivalový súkromný a pracovný život s vašou účasťou na festivale, máte smolu. Jediné, čo týždeň dopredu viete, je, že festival sa bude konať v Bratislave od piatka do štvrtka v kinosálach jedného multiplexu (Cinema City Eurovea) a v ďalších dvoch kinách (Kino Mladosť a Kino Lumière), ktoré ale tvoria tri samostatné subjekty, čo by z pohľadu organizácie festivalu nemusel vôbec byť problém, ale zjavne je.
Dostávame sa k ďalšej zbytočnej prekážke, ktorú organizátori festivalu nachystali fanúšikom dobrého filmu. Z nepochopiteľných dôvodov si deň pred začiatkom festivalu síce môžete prísť kúpiť permanentku (tzv. Festival pass), nie je vám však umožnené rezervovať si vybrané predstavenia s odôvodnením, že festival začína až (!) zajtra. Merali ste teda jednu cestu zbytočne, je tam toho. Prídete opäť na druhý deň, pokladne vám budú k dispozícii už od desiatej – ale len tie v Cinema City Eurovea, a aj to len tri zo šiestich, a tak – ak ste prišli “až” pred jedenástou – postojíte si hodinu v rade. Keď tam tak stojíte v tom zbytočnom rade, ktorý vôbec nemusel byť, premýšľate, akú ďalšiu “dobrotu” pre vás organizátori pripravili. Vaše plané očakávania sa naplnia, keď sa konečne po hodine dostanete k pokladni, kde jeden po druhom nadiktujete filmy, o ktoré máte záujem (maximálne päť denne). A je to tu – v pokladni multiplexu vám oznámia, že nemôžu rezervovať v systéme lístky na festivalové predstavenia, ktoré sa konajú v Kine Mladosť a Kine Lumière. Mali ste síce pocit, že nejdete do kina, ale na festival, ale neostáva iné, len vziať vytlačené lístky a presunúť sa do centra k pokladni Kina Lumière. Tam na Vás čaká ďalšie prekvapenie – je len poludnie, a hoci festival už síce beží, dvere do Kina Lumière sú zamknuté, čaká Vás len oznam o tom, že pokladňa sa otvára polhodinu pred prvým predstavením. Žiadne ďalšie spresnenie, či sa tento oznam týka bežnej prevádzky kina alebo nebodaj uistenie o tom, že v Kine Lumière vedia, že sú súčasťou festivalu, ktorý práve začal. Neveriacky sa otočíte a do Kina Mladosť to už skúšať radšej ani nejdete.
Iný medzinárodný filmový festival konaný na Slovensku – Artfilm – potvrdzuje, že nie je nemožné prepojiť do jedného rezervačného systému kinosály patriace rôznym subjektom, vrátane multiplexu, ba dokonca v dvoch mestách (Trenčín a Trenčianske Teplice) zároveň. Príklad, ako sa robí skutočný medzinárodný filmový festival visitor friendly, by si mohli naši organizátori zobrať tiež z neďalekých Karlových Varov. Tamojší festival v rozumnom čase vopred zverejní program a dá vám možnosť vybrať si filmy v elektronickom rezervačnom systéme ešte pred konaním festivalu, ešte kým ste doma. Do miesta konania festivalu cestujete v pohode s tým, že lístky na rezervované filmy na mieste prevezmete a vyplatíte vo vopred danom čase, inak rezervované miesta prepadnú v prospech ďalších záujemcov. No a v priebehu festivalu je návštevníkom k dispozícii i možnosť rezervovať si vstupenku prostredníctvom SMS. Na Slovensku ale “rozvoj cestovného ruchu” robíme po svojom – veľa tárame, čoraz viac dotujeme, ale skutek utek – a ako kašleme na opätovné prilákanie bežných turistov, keďže im neraz poskytujeme nedostatočne kvalitné služby, tak rovnako to platí aj v prípade záujemcov o filmovú turistiku. Neviem si predstaviť, že by som napr. z Karlových Varov prišiel do Bratislavy na tento filmový festival len tak, na blind, bez možnosti rezervovať si miesta v kinosálach vopred. Vy by ste to riskli? Načo.
Je rok 2012, nie je dôvod stáť v zbytočných radoch. Elektronické rezervačné systémy sú samozrejmosťou. Ba nielen to, štandardom v distribúcii vstupeniek sa stáva nielen ich rezervácia a kúpa prostredníctvom internetu, štandardom sa stáva i to, že si vstupenku vytlačíte priamo doma na vašej tlačiarni. A už vôbec nie je dôvod, aby ste behali z pokladne jedného kina do pokladne iného kina, akoby ani o žiadny festival ani nešlo. Keď sa postupne z pôvodne príjemnej Letnej filmovej školy v Uherskom Hradišti stala natoľko masová akcia, že ste sa každý deň naháňali po meste od jednej kinosály k ďalšiemu a ďalšiemu miestu premietania v mimoriadnom predstihu, aby ste v slnečnej páľave či nebodaj daždi mohli čakať v rade a dúfať, že sa konečne na nejaký film dostanete dnu, rozhodol som sa na ďalší ročník tam už neprísť.
Chápem, že MFF nemá v Bratislave na poli medzinárodných festivalov hraných filmov konkurenciu a zrejme ju mať ani nebude. Chápem, že mesto veľkosti Bratislavy zrejme neuživí dva takéto festivaly, že bude buď jeden (tento) alebo žiadny. Chápem, že MFF Bratislava má istý monopol a teší sa nielen akej takej priazni súkromných donorov, ale i štátnej podpore z našich daní od ministerstva kultúry, audiovizuálneho fondu či z európskych verejných zdrojov a preto to vyzerá tak, akoby sa MFF nemusel starať o príjem a priazeň zo strany divákov. MFF Bratislava má istý monopol a niekedy to je cítiť, čo je škoda. Ak organizátori nezmenia svoj prístup k nám, fanúšikom dobrého filmu, a neposkytnú nám náležitý komfort, ktorý by v roku 2013 mal byť štandardom, tak so mnou už budúci rok nerátajte. Nemám rád, keď zo mňa robia idiota, a už vôbec nie za moje peniaze.
Autor je analytik KI a pravidelný návštevník filmových festivalov.
