Ako riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a podpredseda Občianskej konzervatívnej strany hlásiacej sa k štefánikovskej tradícii by som mal zrejme napísať niečo iné, ale nemôžem si pomôcť. Myslím si, že Masaryk. Masaryk je vnímaný najmä ako Čech. Do ankety o najväčšieho Slováka ho však kvalifikuje nielen jeho čiastočne slovenský pôvod a čiastočne slovenská identita, ale najmä to, že ako hlava československého štátu bol súčasťou slovenských dejín. Z rovnakého dôvodu nemožno z hľadania najväčšieho Slováka vyraďovať ani (korunované) hlavy uhorského, teda nášho štátu, hoci (na rozdiel od Masaryka) v ich žilách nekolovala slovenská krv, ani sa Slovákmi necítili.
Masaryk bol so Štefánikom a Benešom zakladateľom Československej republiky a jej prvým prezidentom. Prvá ČSR bola napriek nedostatkom niečím, čo môže byť silným zdrojom našej národnej hrdosti. Malý ostrov demokracie v mori autoritatívnych režimov a diktatúr pôsobí fascinujúco a vzbudzuje obdiv. A masarykovské demokratické a humanistické dedičstvo sa nám prihovára aj cez ďalšie svetlé okamihy našich dejín – SNP v roku 1944 a November 1989.
Dôležité je však nielen to, čo Masaryk dosiahol, ale aj ako to dosiahol. Jeho životná púť, najmä jeho oddanosť pravde si zaslúžia úctu nie menšiu než jeho vklad do histórie. Masarykovo “Ježíš – ne César” hovorí, že Pravda je dôležitejšia ako Moc. Prezidentom sa Masaryk stal až vo veku 68 rokov. Celý predchádzajúci život strávil v opozícii a menšine. Aj keď i to sú možno silné slová, jeho pozície boli často doslova marginálne. Viedol okrajovú politickú stranu, ktorej bol jediným zástupcom v rakúskom parlamente. Oponoval nielen moci, ale neraz i väčšine vlastného národa. Lebo stál na strane pravdy. Odhaľujúc nepravosť zelenohorského a královodvorského rukopisu uprednostnil pravdu pred vlasteneckým mýtom, čím vzbudil nevôľu veľkej väčšiny svojich vlastenecky naladených súčasníkov. Ale pravda bola preňho dôležitejšia.
Napriek tomu, že nešiel s hlavným prúdom, sa z neho nakoniec stal spoluobčanmi uznávaný prezident a jedna z najväčších postáv českých a slovenských dejín. Aj keď pre mňa je vlastne najväčším Slovákom nie napriek tomu, ale aj vďaka tomu.
Autor je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 34/2005 dňa 22. augusta 2005.
