S vírusovým ochorením COVID−19 sa aj v novom roku šíri populizmus, kolektivizmus a zasahovanie politikov a technokratov do životov ľudí, čo podkopáva civilizačné základy dnešných spoločností. Brániť ich môžeme argumentmi, ktoré sa opierajú o myšlienky Friedricha Hayeka.
V našej novej knihe Petra Boettkeho F. A. Hayek – mysliteľ pre každé storočie sú aj odpovede Hayeka na to, aké sú inštitucionálne podmienky fungovania civilizácie a aké podnety spôsobujú rôzne inštitucionálne usporiadania ľuďom v procesoch objavovania a učenia sa. To je dôležité pre pochopenie fungovania otvorenej spoločnosti s trhovou ekonomikou, nefungovania socializmu či problémov sociálnych štátov.
Podstatná je schopnosť vytvárať a efektívne využívať znalosti, ktoré sú vždy rozptýlené, decentralizované a dostupné výlučne jednotlivcom ako zlomky poznatkov v danom čase a na konkrétnom mieste. Takáto schopnosť koordinácie a deľby lokálnych znalostí mnohých ľudí a existencia dnešnej civilizácie sú možné iba vďaka spontánne vyvinutých spoločenských inštitúcií a ich pravidiel kapitalistickej spoločnosti, ktoré sú podľa Hayeka dôsledkom ľudského konania, nie ľudského zámeru či sledovania vrodených inštinktov.
Z ekonomických ide napríklad ceny, ktoré nahrádzajú chýbajúce znalosti, zdieľajú informácie o relatívnej vzácnosti statkov a sú kompasom rozhodnutí a koordinátorom ekonomických aktivít v čase. Týka sa to aj úrokov koordinujúcich medzičasové aktivity medzi úsporami jedných a investíciami druhých, ktoré dnes deformujú centrálne banky. Nutnou inštitúciou tvorby a využitia znalostí, spoločenskej koordinácie, objavovania, učenia sa je aj konkurencia, ktorá by v duchu odkazu Hayeka mala byť umožnená aj v prípade peňazí. Tie sú ďalším civilizačným inštitútom. Kľúčovou inštitúciou, ktorá umožňuje spoločenskú deľbu práce a slobodnú spoločnosť, je súkromné vlastníctvo. Tieto inštitúcie spolu s kalkuláciou zisku a straty poskytujú ľuďom v ich konaniach dôležitú spätnú väzbu.
Podmienkou existencie dnešnej civilizovanej spoločnosti, prekonávajúcej znalostný problém, sú aj evolučne vyvinuté abstraktné, univerzálne a negatívne pravidlá, ktoré sa viažu nielen k vlastníckemu právu a iným ekonomickým inštitútom, ale aj k zmluvám a dohodám, spravodlivosti, životu, dôstojnosti a slobode ľudí. Predstavujú mantinely slobodného konania ľudí a zodpovedá im koncept panstva práva, ktorého súčasťou je rovnosť pred právom, nie prístup „rovní a rovnejší“ typu Boris Kollár či Štefan Holý. Hayek zdôrazňuje dôležitosť poctivosti a rešpektu k inštitúciám ako vlastníctvo, zmluvy a dohody a opodstatnenosť vládneho vynucovania takýchto všeobecných pravidiel spôsobom, ktorý je v súlade s panstvom práva.
Inštitúcie trhového kapitalizmu a pravidlá slobodnej spoločnosti vďaka ktorým žijeme v bezprecedentne úspešnej civilizácii sú aj dnes nepochopené, spochybňované a podkopávané. Tým čo blúznia o socializme, Hayek pripomína, že socialistické prostriedky ich priamo rušia alebo deformujú a socializmus vždy bude proticivilizačný a bude opakovane kolabovať práve kvôli neschopnosti racionálnej ekonomickej kalkulácie a riešenia znalostného problému – a aj vinou zneužívaniu moci. Varoval aj pred nezamýšľanými dôsledkami posilňovania jeho prvkov v spoločnosti a dobrých úmyslov politikov, ktoré môžeme vidieť aj dnes pod „plášťom“ riešenia krízy, „sociálnej či klimatickej spravodlivosti“ alebo „národných záujmov“. Obe formy sa opierajú o zneužitie rozumu na konštruktivistické rozhodovanie o ostatných a spoločnosti a neraz aj o vyvolávanie inštinktov malých spoločenstiev.
Odkazom Hayeka je rešpekt a pokora k civilizačným základom dnešnej spoločnosti, ich obrana a kultivácia a presadzovanie hodnôt a princípov slobodnej spoločnosti.
Autor je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 16. januára 2021.
