Veľmi často počúvam, že Rusko s Ukrajinou nemôže prehrať, lebo je to jadrová veľmoc, je niekoľkonásobne väčšie ako Ukrajina (či už ide o veľkosť územia, počet obyvateľov alebo silu ekonomiky) a ZSSR, za ktorého právneho nástupcu sa Ruská Federácia považuje, vyhral II. svetovú vojnu a porazil nacistické Nemecko. Takže treba s Ruskom rokovať o mieri a ústupkoch. Pozrime sa na tieto tvrdenia bod po bode.
Jadrová veľmoc nemôže prehrať s krajinou, ktorá nemá jadrové zbrane
K tomuto iba veľmi krátko. Podľa tejto logiky USA neprehrali vojnu vo Vietname. Iba žeby…
Ruská (sovietska Červená) armáda vyhrala II. svetovú vojnu
Často zaznieva, že Rusko nemôže prehrať, lebo však Sovietsky zväz vyhral druhú svetovú vojnu a porazil oveľa silnejšie Hitlerovské Nemecko (teda oveľa silnejšie ako súčasná Ukrajina). Akosi sa pri tom zabúda, že okrem ZSSR (ktorý dostal obrovskú materiálnu pomoc z USA v podobe lietadiel, tankov, diel, nákladných áut, ručných zbraní, munície, paliva, nerastných surovín, oblečenia a jedla) proti Nemecku bojovali aj USA a Veľká Británia. Nacistické Nemecko nemohlo poslať všetky svoje jednotky bojovať do Ruska, lebo časť muselo držať na okupovaných územiach (Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Nórsko, Poľsko, Balkán) a časť bojovala proti Britom v Severnej Afrike a na Blízkom východe). O tom, ako po vylodení Spojencov v Normandii muselo Nemecko presunúť časť svojich jednotiek na západný front, už ani nehovoriac.
Na veľkosti záleží, ale…
Tiež sa pritom zabúda, že v čase II. svetovej vojny proti Nemecku nebojovali iba Rusi, ale aj Ukrajinci, Bielorusi, Gruzínci a ďalšie národy ZSSR. Dnes Rusi bojujú proti Ukrajincom akurát tak spolu s Čečenmi a Burjatmi (pričom na strane Ukrajiny bojujú aj malé skupiny Bielorusov, Gruzíncov a dokonca aj proti-Kadyrovských Čečenov). Bielorusko, resp. jeho diktátor prezident Lukašenko, síce stojí na strane Ruska a kamaráta diktátora prezidenta Putina a na začiatku konfliktu mu prepožičal územie krajiny na útok proti Ukrajine, ale v súčasnosti sa obmedzuje na dodávky zbraní a munície a cvičenie nových ruských vojakov. Do samotných vojenských akcií sa bieloruská armáda nezapojila, aj keď viaceré zdroje hovoria o tom, že Putin na Lukašenka výrazne tlačil. Ale Lukašenko zrejme tuší, že vojenské ťaženie Ruska na Ukrajine sa pre Putina neskončí dobre a riadi sa svojim pudom sebazáchovy.
Za povšimnutie stojí skutočnosť, že ruská armáda sa snaží pre svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine naverbovať žoldnierov z Blízkeho východu (najmä Sýrie), Afriky a Ázie. Svedčí to o tom, že aj keď v Rusku stále platí „nas mnogo“, ľudské zdroje Ruskej federácie nie sú nevyčerpateľné. Aj keď hlavnú úlohu tu zrejme zohrávajú blížiace sa prezidentské voľby v Rusku, v ktorých síce Vladimír Putin nebude mať vážneho protikandidáta, ale aj tak zrejme nepovažuje za vhodné vyhlásiť ďalšiu vlnu mobilizácie. Po vyhlásení tej prvej totiž z Ruska utiekol zhruba jeden milión mladých Rusov, najmä do Gruzínska, Arménska a Kazachstanu.
Väčšina národov bývalého Sovietskeho zväzu buď otvorene a výrazne (vzhľadom na svoje možnosti) podporuje Ukrajinu (Estónsko, Lotyšsko, Litva), alebo sa aspoň tvária neutrálne (Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Kazachstan). No a vojensko-technická pomoc prúdi z USA (aj keď momentálne žiaľ neprúdi), Kanady a európskych štátov NATO na Ukrajinu, nie do Ruska. Do Ruska prúdia zbrane, ktoré Putin kúpil od Iránu a Severnej Kórei, aby sme nezamlčali túto nie nepodstatnú informáciu. Čo je samo o sebe pozoruhodné, keďže Rusko patrilo dlhé roky medzi najväčších exportérov zbraní na svete.
Môžeme teda povedať, že väčšina, ak nie všetky tvrdenia, že Rusko nemôže prehrať, je založených na nesprávnych predpokladoch. A skutočnosť, že boje už takmer 2 roky prebiehajú viac-menej na tej istej frontovej línii sa dá skôr interpretovať ako víťazstvo Ukrajiny, než ako víťazstvo väčšieho Ruska. O tom, ako dopadlo ruské heslo “dobyjeme Kyjiv za 3 dni”, už ani nehovoriac.
Skôr I. ako II. svetová vojna
Takže nie, neplatí, že Rusko nemôže vojnu proti Ukrajine prehrať. A určite si tú prehru nemôžeme predstavovať ako koniec II. svetovej vojny. Ukrajinské vojská samozrejme nedobyjú Moskvu ako Červená armáda dobyla Berlín. Koniec tejto vojny sa bude zrejme viac podobať na koniec I. svetovej vojny, keď Nemecko požiadalo spojencov (Francúzsko, Veľkú Britániu a USA) o mier v čase, keď nemecké vojská boli ešte na území Francúzska a na území Nemecka neprebiehali žiadne boje. A muselo nakoniec kapitulovať, aby sa vnútorne ekonomicky nezosypalo. Rusko čaká podobný osud.
A nakoniec, Sovietsky zväz (jadrová veľmoc) sa koncom 80.-tych rokov musel stiahnuť z Afganistanu, ktorý má zhruba rovnakú rozlohu a veľkosť populácie ako Ukrajina, aj keď až po deviatich rokoch okupácie tejto krajiny. Ale zase, keď vezmeme v úvahu, že ruská agresia proti Ukrajine a okupácia časti jej území začala v roku 2014, tak to už nemusí trvať tak dlho. Nezabúdajme, to bol celý Zväz sovietskych socialistických republík, nie iba Rusko.
