Presne 20 rokov a dva týždne po tom, ako čínski komunisti armádou a tankami krvavo potlačili demokratické protesty na Námestí nebeského pokoja v Pekingu, prijal v Bratislave na niekdajšom Mierovom námestí generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Číny a prezidenta Čínskej ľudovej republiky Chu Ťin-tchaa ako svojho prvého zahraničného hosťa v druhom funkčnom období prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Aby symbolika chvíle bola ešte dokonalejšia, krátko pred prijatím čínski komunisti za asistencie slovenskej polície na námestí pred Prezidentským palácom znemožnili protest demokratickej verejnosti proti porušovaniu ľudských práv v Číne.
Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka je to tak v poriadku a základný problém bol v tom, že na námestí nemal nikto byť, lebo žiadne zhromaždenie tam nebolo povolené. Pán minister má síce právnické vzdelanie, ale zrejme mu ušlo, že v demokratických krajinách sa zhromaždenia nepovoľujú, ich konanie stačí oznámiť. Povolenia úradov potrebovali zhromaždenia za komunistov a tie nepovolené rozháňali policajti a milicionári obuškami a vodnými delami. Ale nebuďme až takí prísni, veď od novembra 1989 ešte neuplynulo ani celých 20 rokov.
Minister Kaliňák má pravdu v tom, že zhromaždenie, ktorého konanie som oznámil, bolo starostom mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Andrejom Petrekom zakázané. Bolo však zakázané z dôvodu, že sa na tom istom mieste a v tom istom čase malo konať zhromaždenie skôr oznámené Kanceláriou prezidenta SR. Mimovládne organizácie teda pozvali ľudí na zhromaždenie oznámené prezidentskou kanceláriou. Snáď pán minister nechce zakazovať občanom účasť na zhromaždení, ktoré na verejnom priestranstve oznámi štátny orgán?
Na námestí sa stretli dve skupiny – demonštranti za ľudské práva a dobre zorganizovaní Číňania, ktorí sa tým prvým zo všetkých síl snažili zabrániť v prejavení názoru. A slovenská polícia sa tomu zväčša len nečinne prizerala. Kaliňák klame, keď tvrdí, že „v úvodnej časti sa to snažili policajti nejako rozdeliť, aby nedošlo k žiadnej vážnej násilnosti“. Na rozdiel od neho som tam bol a videl som, ako Číňania dôsledne prekrývali každý transparent demonštrantov za ľudské práva svojím vlastným červeným. Strhávali, ničili a kradli naše transparenty. A polícia nereagovala na volanie, že Číňania bijú našich ľudí, trhajú im z rúk transparenty a nedovoľujú im prejaviť názor.
Zvlášť smiešna je Kaliňákova špekulácia o „náhodne príduvších“ Číňanoch. Úplne náhodne v rovnakých červených čiapkach. Každému súdnemu človeku, ktorý videl priebeh protestu na vlastné oči, alebo čo i len v médiách či na internete, musí byť jasné, že útočníkmi boli Číňania, že boli dobre organizovaní a usmerňovaní „mužmi v čiernom“a že slovenská polícia im to svojou pasivitou umožnila. Len pre ministra vnútra to bola potýčka medzi jednými a druhými.
Je zlé, keď polícia nedokáže rozlíšiť medzi útočníkmi a ich obeťami. Ešte horšie je, keď minister vnútra tvrdí, že je to v poriadku.
Autor je riaditeľ KI.
Článok bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 22. júna 2009.
Súvisiace informácie:
18. jún 2009
KI: Mimovládne organizácie protestovali pred Prezidentským palácom za ľudské práva v Číne
19. jún 2009
