Slovensko má za sebou ďalšie voľby. Po tých prezidentských a európskych v roku 2004, regionálnych v roku 2005 a parlamentných v roku 2006 prebehli i voľby komunálne. Ich výsledky sú už známe. Zvolili sme si 2 905 starostov a primátorov, a taktiež 21 272 poslancov, ktorí za nás budú rozhodovať o veciach verejných v 2 926 zastupiteľstvách. Najbližšie by sme mali kráčať k urnám až v roku 2009.
Neplatí to však pre občanov 36 obcí Slovenska. Komunálne voľby tam totiž neboli v plnej miere vykonané. Buď sa nenašiel ani jeden kandidát na funkciu starostu, alebo potrebný počet kandidátov na poslanca, alebo kandidáti na post starostu dosiahli rovnaký počet hlasov a voľby sa musia opakovať. Paradoxná situácia nastala v decembrových „komunálkach“ v štyroch obciach Slovenska – voľby sa prosto vôbec nekonali. Dôvod? Ani jeden občan nemal záujem kandidovať na starostu či na poslanca obecného zastupiteľstva.
Reč je o obciach Ležiachov a Ratkovo (obe okres Martin), Lipová (okres Bardejov) a Stráňany (okres Stará Ľubovňa). Ide zväčša o demograficky prestarnuté obce s menej než 200 obyvateľmi, a len niekoľko stotisícovými rozpočtami, no o to väčšími výzvami pre volených zástupcov zvládnuť balík legislatívy určujúcej kompetencie samosprávy. Práca je to pritom finančne málo lukratívna, keďže rozpočet malej obce často neumožňuje ani zaplatiť výkon funkcie starostu na plný úväzok. Byť starostom malej obce teda často znamená, že počas dňa vykonávate prácu vo vašom zamestnaní, a po večeroch a víkendoch „starostujete“, čo po decentralizácii verejnej správy a prechode právomocí zo štátu na obce znamená i výrazný nárast agendy. Navyše, na rozdiel od situácie v meste, nemôžete si dovoliť platiť úradníkov – špecialistov na jednotlivé oblasti. Je to najmä na vašich pleciach.
Aké je riešenie? Je tu možnosť založiť spoločný obecný úrad, ktorý by vybavoval samosprávnu agendu pre viacero obcí naraz – starostom sa však do takého riešenia neveľmi chce. Každý chce hrdo spravovať či panovať na svojom území sám.
V predchádzajúcich voľbách v roku 2002 sa museli konať nové voľby starostov v 13 a poslancov v 8 obciach. Napríklad v obciach Príkra (7 obyvateľov, 3 poslanci) a Šarbov (9 obyvateľov, 3 poslanci) v okrese Svidník pre nízky počet obyvateľov nebolo možné vytvoriť volebné komisie a vykonať voľby v riadnom termíne v decembri 2002, keďže podľa zákona o voľbách do samosprávy obcí „miestna volebná komisia musí mať najmenej päť členov,“ pričom však zároveň podľa zákona platí, že „kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva alebo na starostu obce nemôže byť členom volebnej komisie.“ Situáciu tam vtedy zachraňovali chalupári, ktorí sa do týchto obcí prihlásili k pobytu, čím sa voľby stali vykonateľnými.
Napriek tomu, ťažko možno v týchto prípadoch hovoriť o „voľbe“. Nízky počet obyvateľov ledva umožňuje postavenie jedného kandidáta na jeden mandát (starostu či poslanca). O žiadnu voľbu, teda výber medzi kandidátmi, tu nejde. Cieľom je zvoliť orgány obce a nasilu tak potvrdiť, že ide stále ešte o obec. O obec, ktorá má de iure rovnaké postavenie ako akákoľvek iná obec či mesto SR, ale v skutočnosti prežíva na hranici politickej a demokratickej legitimity.
Takéto ťažkosti s vykonaním volieb v malých obciach sa zrejme budú i naďalej opakovať, ak sa nezmení terajšia legislatíva a nedôjde k združovaniu správy vecí verejných na úrovni obcí. Tento problém sa prehliada a nepredchádza sa mu systémovým riešením, teda komunálnou reformou. Jej výsledkom by mala byť redukcia počtu správnych (nie však územných!) jednotiek ako i lacnejší a efektívnejší výkon verejnej správy na úrovni obcí.
Namiesto združenia obcí, kde ľudia nemajú záujem spravovať veci verejné, sa v nich dočkáme vyhlásenia nových volieb. A tie sa budú konať opätovne a znovu až dovtedy, kým občania nezvolia svojich zástupcov. Najbližšie kolo nekonečného príbehu volieb niektorých z nás preto čaká už 19. mája 2007.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 20. decembra 2006.
