Siedmeho novembra si pripomíname začiatok socialistického experimentu v Rusku a iných spoločnostiach a sedemnásteho jeho koniec u nás. Myšlienka socializmu sa však šíri ďalej a jej zmutované prvky a podoby opäť ohrozujú slobodu.
Mnohí stále podliehajú omylu, že socializmus je dobrá myšlienka, ktorá bola len chybne zrealizovaná. Lenže zlyhanie socializmu v každej krajine bolo a je dôsledkom realizovania jeho inštitucionálnych charakteristík v spoločnosti: centrálneho plánovania, riadenia a regulovania hospodárstva a znemožnenia individuálneho vlastníctva výrobných prostriedkov a podnikania. A ich zabezpečenie a udržiavanie je možné len autoritatívnym riadením, regulovaním a iným donucovaním ľudí aj v ostatných oblastiach. Z DNA socializmu preto vyplýva nielen jeho neekonomický, ale i represívny, nemorálny, nespravodlivý, neslobodný a proticivilizačný spoločenský charakter.
Socializmus zlyháva, lebo vo svojej podstate protirečí základom civilizovanej spoločnosti ako osobná sloboda a zodpovednosť, trh a obchod, individuálne vlastníctvo a rešpekt k nemu, podnikanie a zisk či strata, konkurencia, peniaze, rodina, dodržiavanie dohôd, poctivosť, individualita a univerzálna ľudská dôstojnosť, rovnosť pred právom a panstvo práva. Protirečí tak aj ekonomickým zákonitostiam. V centrálnej ekonomike bez súkromného vlastníctva kapitálu nevznikajú reálne ceny a nie je možná racionálna ekonomická kalkulácia, tvorba a efektívne využívanie znalostí a spoločenská spolupráca jednotlivcov. Centrum ani nemôže poznať relevantné informácie a namiesto ľudí rozhoduje svojvoľne. Znalosti sú totiž v spoločnosti rozptýlené, decentralizované, využiteľné iba jednotlivcami a môžu byť objavované a tvorené len v podmienkach slobody a konkurencie.
Bez konkurencie a slobody voľby socialistický systém nemá spätné väzby, umožňujúce poučiť sa z chýb a zlepšovať podmienky. Aj preto vždy upadá. Stojí na snahe pretvoriť ľudí a morálku evolučne vyvinutej spoločnosti a vyvoláva kmeňové inštinkty, závisť, rovnostárstvo (okrem vyvolených), triedne konflikty, strach, masívne prerozdeľovanie vytvorených zdrojov a enormnú koncentráciu moci elity nad ostatnými občanmi. História potvrdzuje deštrukčné dôsledky realizovaného socializmu na ľudí a spoločnosť.
Reálnym rizikom dneška je akceptovanie čiastkových podôb socializmu. To je odrazom nielen nepochopenia alebo ignorovania podstaty socializmu, fungovania civilizácie a ekonomických zákonitostí, ale aj života v pasciach pohodlia a centrálne živených ilúzií, čo zapadá do varovania Huxleyho v románe Prekrásny nový svet. Ľudia sa tak výmenou za politicky deklarované riešenia bezpečnosti, kríz, externalít, „sociálnej spravodlivosti“, „klimatickej núdze“ či „národných záujmov“ dobrovoľne vzdávajú ďalších častí ich slobôd.
Posilňovanie právomocí a intervencií politikov a technokratov sa opiera aj o omyl zámerného usmerňovania a manažovania ekonomiky a spoločnosti, teda ľudí, ktorým odčerpávajú viac z ich zodpovednosti. A netýka sa to len rozširovania nárokov v rámci neudržateľného sociálneho štátu. Vplyv politikov a technokratov sa vďaka enormnému prílevu ľahko dostupných peňazí zväčšuje aj inde. Centrálne banky s expanzívnou politikou a v ekonomicky perverznom vzťahu s politikmi tak totiž živia nárast socialistických prvkov v dnešnej spoločnosti.
Aj dnes je preto dôležité vnímať chybnú podstatu myšlienky socializmu a škodlivé dôsledky jeho prvkov v súčasnosti a zároveň brániť a kultivovať slobodu (aj slova) a iné hodnoty trhového kapitalizmu s univerzálnymi pravidlami. Odkazom Novembra je aj to, aby sme neboli ako „uvarené žaby“ a aby sme sa zasadzovali proti návrhom, ktoré privierajú dvere slobody a otvárajú dvere socializmu.
Autor je riaditeľ a ekonóm Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Článok bol pôvodne publikovaný v týždenníku .týždeň dňa 6. novembra 2021.
