Nepodstatná správa Európskej komisie

Európska komisia vydala minulý týždeň správu o komplexnom monitoringu stavu pripravenosti pre členstvo v EÚ desiatich pristupujúcich krajín, v ktorej ich kritizovala za neplnenie dohodnutých integračných podmienok. Zdá sa však, že vnímanie celkového kontextu správy vyznieva dosť nepresne.

Podstata hodnotenia komisie spočíva v rozsiahlych správach, vydaných pre každú krajinu osobitne. Mediálne prezentované boli však len štyri najhoršie hodnotené problémy zo spoločného súhrnu, ktoré vyzneli ako zdrvujúca kritika nášho postupu. Tie však tvorili iba bezvýznamný podiel pripomienok a hodnotenie všetkých 29 kapitol vyznieva pre Slovensko celkovo pozitívne. Zistenia komisie neohrozujú naše členstvo v EÚ (ako bolo nepriamo v médiách naznačované), ale podľa Európskej komisie len náš plnohodnotný prístup k členským právam.

Samotná správa má dva problémy. Prvým je subjektivita rozhodovania bruselských úradníkov. Je totiž veľmi pravdepodobné, že kritika plnenia dohodnutých podmienok komisiou v mnohých prípadoch nereflektuje skutočný stav. Po prvé, v zložitej sieti podmienok, negociačných kapitol a krajín sa kvalita získaných priebežných informácií značne zoslabuje. Po druhé, postup hodnotenia euroúradníci evidentne nemajú kriteriálne ošetrený. Napokon, Európska komisia nebola podnes schopná kriteriálne zhodnotiť ani účinnosť 30 rokov existujúceho dotačného systému znevýhodnených oblastí, čo v tomto roku konštatoval i Európsky dvor audítorov.

Okrem toho, v ďalších dvoch zo štyroch najvážnejších znepokojení komisie – teda v budovaní agrárnej platobnej agentúry a kontrolného systému dotácií – je súčasne kritizovaných viacero krajín, i tie, ktoré mali pred nami prirodzený náskok spôsobený oveľa skorším začatím prístupových rokovaní. Mimochodom, v čase vydania správy bolo budovanie systému už značne pokročené a platobná agentúra zákonom zriadená.

Druhou spornou stránkou je povaha správy ako takej. Integrácia do EÚ nie je štandardnou zmluvou, uzatvorenou za účelom obojstrannej partnerskej výhodnosti. Všetky práva a povinnosti členstva v EÚ pre nás začnú platiť až po vstupe do spoločenstva. Kritika priebežného plnenia podmienok zo strany EÚ je preto nezvyčajná a vyznieva skôr ako mentorovanie veľkého bruselského brata, ktorý si je vedomý skutočnosti, že k pristúpeniu sme dospeli pod ideologickým tlakom „spoločenskej nevyhnutnosti“. Dlhoroční členovia EÚ majú oproti nám výhodu v skúsenostiach, akými dokážu reagovať na nadprodukty podobného typu – také Únia nadmerne produkuje najmä v legislatívnej oblasti. Je to ich spôsob obrany pred kolosom, ktorého charakter nedokážu zmeniť. Slovenské znepokojenie, ako sa prejavuje pri každej kritike zo strany Európskej komisie, však nie je namieste. Vlastenectvo sa prejavuje najmä racionálnym úsudkom a zdravým sebavedomím v rokovaniach s partnermi. Správa komisie je neodôvodnená, ale najmä, z hľadiska našej pripravenosti na členstvo v EÚ, nepodstatná.

Radovan Kazda
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 46/2003 dňa 12.11.2003.

Navigácia