Samosprávy ako celok hospodária nielen aktuálne, ale i z dlhodobého pohľadu lepšie ako štát. Napriek tomu Ficova vláda zvaľuje zodpovednosť za vlastné zlyhania a slabú vôľu sekať vlastné výdavky na samosprávy.
Keď udrela kríza, o ktorej Ficova družina najprv hlásala, že sa nás takmer nedotkne, samosprávy sa zmeneným podmienkam nedokázali prispôsobiť a v roku 2009 vďačne od prvej Ficovej vlády prijali fiškálnu injekciu vo výške sto miliónov eur. Nebola to však nezištná pomoc. Keď sa pri tvorbe rozpočtu na rok 2013 dostala druhá Ficova vláda do úzkych, bola to tentoraz ona, ktorá požiadala samosprávy „memorandom o spolupráci“ o výpomoc pri konsolidácii verejných financií.
.pasca zvaná memorandum
Memorandum, v ktorom sa samosprávy zaviazali pomôcť vláde ušetriť 400 miliónov eur, za Združenie miest a obcí SR (ZMOS) podpísal na jeseň 2012 jeho predseda a primátor Nitry Jozef Dvonč. Onen text však nemá žiadnu právnu záväznosť. ZMOS nemôže konať v mene všetkých samospráv, nie všetky sú jeho členmi. A keby aj, mestá a obce v ňom reprezentujú primátori a starostovia. Tí však neschvaľujú rozpočty, takú právomoc majú u nás zastupiteľstvá. Poslanci zvolení do zastupiteľstiev majú slobodný mandát, obmedzený len legislatívne danými mantinelmi. Plnenie memoranda s vládou medzi ne nepatrí. Identicky to platí aj o krajskej úrovni. V siedmich z ôsmich krajov sa však Smer podieľa na moci predsedami i v zastupiteľstvách. Vzhľadom na blížiace sa voľby preto nie je prekvapením, že za nedostatočné šetrenie sú Ficom a Kažimírom karhané iba mestá a obce.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v apríli konštatovala, že „pozitívnym prekvapením v roku 2012 bol vývoj hospodárenia obcí a VÚC.“ Obce totiž prispeli k zlepšeniu salda rozpočtu sumou 165 miliónov eur a pozitívne bolo i hospodárenie VÚC, ktoré bolo v pluse 57,7 milióna eur. Napriek tomu však strážcovia dlhovej brzdy vládu opakovane upozorňujú, že pokiaľ ide o rok 2013, „očakávané úspory u samospráv patria medzi hlavné riziká rozpočtu.“ Rada tieto riziká aktuálne odhaduje na 100 až 150 miliónov eur, čo je balík, o ktorý sa podľa Kažimíra samosprávy „odklonili“ od záväzku v memorande.
Varovaním pre občanov by malo byť, že takmer celá úspora v roku 2012 bola dosiahnutá na úkor kapitálových výdavkov, čo znamená, že samosprávy patrične neinvestovali do údržby majetku či vlastného rozvoja. Také čosi je z dlhodobého pohľadu neúnosné, ak nemá kvalita poskytovaných verejných služieb klesnúť ešte hlbšie. Odloženie výdavkov z roku 2013 sa musí neskôr prejaviť ich opätovným nárastom. Bolo by prekvapením, ak by sa tak nestalo v roku 2014, na konci ktorého nás čakajú komunálne voľby.
.štát sa nafukuje, samosprávy stagnujú
Ficova vláda pri tvorbe rozpočtu ukázala, že očakáva zvýšenie príjmov a nie je ochotná a schopná konsolidovať verejné financie primárne redukciou vlastných výdavkov. Takmer polovicu z výdavkových škrtov majú niesť na svojich pleciach samosprávy. V rozpočte na rok 2013 ministerstvo financií tvrdí, že „výsledok hospodárenia územnej samosprávy má nezanedbateľný vplyv aj na celkový fiškálny rámec“. Skutočne? Porovnajme si výdavky štátu a samospráv, pozrime sa na ten nezanedbateľný vplyv bližšie.
Na jednej strane je štát, ktorého centrálna vláda (ministerstvá) mieni tento rok minúť 17 miliárd eur, čo z celkového balíka rozpočtu verejnej správy predstavuje takmer 62 percent. Na strane druhej sú samosprávy, ktoré plánujú tento rok minúť 4,7 miliardy eur, čo predstavuje len 17 percent výdavkov verejnej správy.
Výdavky vlády rok čo rok v absolútnom meradle rastú. Kým v roku 2008 predstavovali 12 miliárd eur, na rok 2013 sa predpokladajú na už spomínanej úrovni 17 miliárd eur. Výdavky samospráv v roku 2008 predstavovali na úrovni obcí 3,34 miliardy eur a ďalších 1,12 miliardy eur na úrovni VÚC. Na rok 2013 sa predpokladajú výdavky obcí vo výške 3,64 miliardy eur a výdavky VÚC vo výške 1,06 miliardy eur. Čísla hovoria jasne. Kým výdavky ministerstiev sa od roku 2008 nafúkli o päť miliárd eur, samosprávy sú nútené vystačiť si s približne rovnakými výdavkami, ako pred piatimi rokmi.
Na jednej strane je štátny rozpočet, ktorý má v pláne tento rok navýšiť sekeru centrálnej vlády (ministerstvá) o tri miliardy eur. Na strane druhej sa v rozpočte verejnej správy ako celku predpokladá, že územná samospráva (obce a VÚC) svoj dlh zníži o sto miliónov eur. Na celkovom dlhu verejnej správy, ktorý je aktuálne na úrovni 54,9 percent HDP, sa samospráva nepodieľa ani dvomi percentami.
.samosprávy ako obetný baránok
Zhrňme si to. Po prvé, výdavky samospráv netvoria ani pätinu celkových výdavkov verejnej správy. Po druhé, výdavky samospráv sú na úrovni roku 2008, kým výdavky ministerstiev vzrástli o päť miliárd. Len tento nárast samotný predstavuje väčší balík, než samosprávy minú za rok. Po tretie, samospráva sa správa dlhodobo rozpočtovo zodpovednejšie, než štát. Napriek tomu je to práve samospráva, ktorá má v roku 2013 niesť takmer polovicu naplánovaného „konsolidačného úsilia“ Ficovej vlády na výdavkovej strane. Nie je to absurdné? A prekvapuje vôbec niekoho, že napriek skutočnej snahe samosprávy nie sú schopné tento údel niesť?
Podpisom „memoranda o spolupráci“ sa samosprávy dopustili politickej chyby. Ficova strana a vláda hrozí, že „nespratným“ samosprávam, ktoré nesplnili, čo sľúbili, odoberie časť finančných zdrojov. Ak však Ficova vláda ukazuje prstom na samosprávy, a označuje ich za vinníka neplnenia bludných rozpočtových cieľov, nie je možné toto farizejstvo označiť inak ako nehoráznosť.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 36/2013 dňa 2. septembra 2013.
