Vo februári prišlo ministerstvo zdravotníctva so vskutku originálnym nápadom ako ozdraviť situáciu v rezorte. Dalo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona o zdravotnom poistení, ktorou sa mal zlikvidovať alebo aspoň obmedziť slobodný výber zdravotnej poisťovne pre poistencov, za ktorých platí poistné štát. Návrh vyvolal širokú vlnu kritiky. Keď sa už zdalo, že tento pomýlený nápad zapadne prachom, prišlo v máji ministerstvo s ešte ambicióznejším a absurdnejším plánom: Treba vytvoriť jednu zdravotnú poisťovňu pre všetkých a ostatné zdravotné poisťovne zlikvidovať a vyvlastniť.
V súčasnej dobe existuje na Slovensku pluralita zdravotných poisťovní. Popri dvoch štátom kontrolovaných (Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa) tu pôsobí päť súkromných zdravotných poisťovní. Poistenci majú možnosť podať si prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vyberú. Podľa februárového návrhu sa právo slobodného výberu poisťovne malo prestať vzťahovať na poistencov, za ktorých platí poistenie štát. Príslušníci ozbrojených síl, Policajného zboru, SIS, NBÚ, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru a Colnej správy mali byť podľa návrhu povinne poistení v Spoločnej zdravotnej poisťovni. Štátni zamestnanci, deti, nezaopatrení študenti, dôchodcovia, invalidi, osoby celoročne umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb, časť zahraničných študentov, poberatelia dávok v hmotnej núdzi a evidovaní nezamestnaní by museli byť poistení buď vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni alebo v Spoločnej zdravotnej poisťovni.
Zrušenie slobodného výberu zdravotnej poisťovne bolo pritom v dôvodovej správe k návrhu zákona zdôvodnené iba úplne všeobecným konštatovaním, že „štát je platiteľom poistného za najväčší okruh účastníkov verejného zdravotného poistenia, preto je opodstatnené, aby mal zvýšenú kontrolu nad finančnými prostriedkami, ktoré do systému vkladá“. Tým však nie je vysvetlené, prečo by ich mal štát pripraviť o slobodný výber zdravotnej poisťovne. Jednou z podstatných výhrad voči februárovému návrhu ministerstva bolo poukazovanie na jej diskriminačný charakter.
Ústava SR zaručuje v čl. 40 každému právo na ochranu zdravia. Toto právo i vlastnú zodpovednosť za svoje zdravie si ľudia realizujú prostredníctvom slobodného výberu lekára a v podmienkach plurality zdravotných poisťovní aj prostredníctvom slobodného výberu zdravotnej poisťovne. Navrhnutou zmenou zákona o zdravotnom poistení a obmedzením slobodného výberu zdravotnej poisťovne by štát širokým skupinám obyvateľstva uprel právo vyberať si najvhodnejšiu formu zabezpečenia svojho práva na ochranu zdravia.
Takáto zmena by urobila zo štátnych zamestnancov a z ďalších ľudí, za ktorých platí poistenie štát, občanov druhej kategórie. Kým zamestnanci v súkromnom sektore by o svojej zdravotnej poisťovni naďalej rozhodovali slobodne sami, za zamestnancov v štátnej sfére by robil výber ich zamestnávateľ alebo by im právo výberu obmedzil na dve štátom kontrolované zdravotné poisťovne.
Problém by sa objavil aj pri deťoch, ktorým v súčasnosti vyberajú zdravotnú poisťovňu ich rodičia. Podľa návrhu by rodičom bolo toto právo obmedzené, čo by znamenalo vážny zásah do ich rodičovských práv a do autonómie rodiny. Diskriminačne pôsobil návrh aj voči dôchodcom, invalidom a ďalším skupinám. Štát totiž neplatí poistenie za vybrané skupiny ľudí zo zdrojov, ktoré sám vytvoril, ale z daní, ktoré získal od pracujúcich občanov, čiže aj od rodičov neplnoletých detí alebo od detí a vnukov súčasných dôchodcov.
Februárový nápad z dielne ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča pôsobil teda voči poistencom diskriminačne, existovalo dokonca podozrenie, žeby bol v takejto podobe v rozpore s Ústavou SR. Možno aj preto prišlo v máji ministerstvo zdravotníctva s nápadom, ktorému diskrimináciu poistencov vyčítať nemožno. Zlikvidovaním plurality zdravotných poisťovní by o možnosť slobodného výberu poisťovne neboli pripravení iba niektorí poistenci, ale úplne všetci. A diskriminovaný by teda logicky nebol nikto. Aké jednoduché!
Májová verzia svojsky rieši aj rozpor februárového návrhu s programovým vyhlásením Ficovej vlády, v ktorom sa uvádza, že „vláda presadí také právne prostredie, v ktorom všetky zdravotné poisťovne budú mať rovnocenné podmienky bez ohľadu na ich právnu formu“.Presadenie povinného poistenia poistencov, za ktorých platí poistenie štát v štátnych zdravotných poisťovniach, by bolo priamym popretím tohto záväzku z vládneho vyhlásenia. Oproti tomu zrušenie plurality zdravotných poisťovní by s vládnym programom v rozpore nebolo – pre všetky poisťovne by boli vytvorené úplne rovnocenné podmienky: všetky by boli rovnako zlikvidované, ostala by len jedna.
Argumentácia májovej Správy o programe racionalizácie v systéme zdravotníctva SR je z istého hľadiska v príkrom rozpore s obsahom februárového návrhu novely zákona o zdravotnom poistení. V máji ministerstvo zdravotníctva tvrdilo, že „súkromné zdravotné poisťovne vykazujú neprimerané zisky a nie je to dôsledkom nimi prezentovaného kvalitného manažmentu, ale dôsledkom cieleného náboru poistencov a modelovania poistného kmeňa. Finančne nároční poistenci zostávajú v štátnych zdravotných poisťovniach, ktoré im garantujú zabezpečenie plnohodnotnej zdravotnej starostlivosti.“ Pritom ešte vo februári to isté ministerstvo navrhovalo povinne presunúť všetkých finančne najnáročnejších poistencov (dôchodcovia, deti) do štátnych zdravotných poisťovní, čím by predsa podľa „májovej“ logiky ešte viac zvýhodnilo súkromné poisťovne.
V tom podstatnom však majú februárové a májové snahy Ivana Valentoviča jednotné smerovanie. Obe sa pozerajú na zdravotníctvo socialistickými očami: idú proti pluralite, nedôverujú konkurencii a nechápu význam motivácie v ľudskom konaní. Február priniesol ešte iba akúsi soft-verziu. Nútený presun veľkých skupín poistencov do štátnych poisťovní by s veľkou pravdepodobnosťou pôsobil na súkromné poisťovne likvidačne a obmedzil by konkurenčné prostredie v oblasti zdravotného poistenia. Zároveň sa malo zdravotným poisťovniam zakázať vytvárať zisk. V máji to už Valentovič s požehnaním svojho šéfa Fica rozbalil natvrdo a navrhol nielen vytvoriť prostredie, ktoré bude konkurenciu obmedzovať, ale rozhodol sa pluralitu zdravotných poisťovní úplne otvorene zlikvidovať.
Tieto snahy majú spoločný menovateľ v nedôvere v pôsobenie trhových síl, v slobodné konanie jednotlivcov a firiem, v ich schopnosť rozhodnúť sa samostatne lepšie, ako by to za nich urobili štátni úradníci. Tvrdiť, že jedna zdravotná poisťovňa bude fungovať efektívnejšie ako viac zdravotných poisťovní, je popretím neustále sa opakujúcej skúsenosti s tým, aké následky pre efektivitu akejkoľvek ekonomickej činnosti má štátom garantované monopolné postavenie. Socialisti rovnako nie sú schopní pochopiť, že práve motivácia prostredníctvom zisku je najúčinnejším prostriedkom na zefektívnenie fungovania systému. Stačí si len porovnať, ako boli k efektívnemu konaniu motivovaní manažéri štátnych podnikov v porovnaní s podnikmi so súkromnými vlastníkmi.
Uvažované zmeny by nikomu nezaručili lepšiu zdravotnú starostlivosť, ani by neviedli k efektívnejšiemu nakladaniu s prostriedkami v sektore zdravotníctva. Práve naopak, bolo by potrebné sa obávať, že oba parametre by sa v dôsledku takejto zmeny zhoršili. Štátom kontrolované poisťovne sú totiž už v súčasnom pluralitnom systéme v porovnaní so súkromnými menej efektívne a nie sú schopné garantovať vyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti ako súkromné poisťovne. Je skoro isté, že pri jednej monopolnej štátnej poisťovni by to bolo ešte horšie.
Autor je riaditeľ KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 5/2007.
