Zo všetkých jedinečných príspevkov rakúskej ekonomickej školy nie je žiadna tak významná ako teória kapitálu. Mnohí ekonómovia zvyčajne dezinterpretujú túto teóriu.
Vedie to k mnohým nedorozumeniam, a to najmä v dvoch sporných otázkach, ktoré definovali rakúsku ekonómiu v dvadsiatom storočí, myslím tým diskusiu o ekonomickej kalkulácii v socializme a diskusiu medzi Hayekom a Keynesom. Dokonca i dnes ekonómovia hlavného prúdu vykladajúci rakúsku teóriu obchodného cyklu nechápu tieto otázky.
Predstavitelia rakúskej školy začínajú definovanie kapitálu slovami Israela Kirznera ako „nedokončené plány“. Kapitál sú všetky časti podnikateľského plánu, ktoré je potrebné skombinovať, aby vyprodukovali konečný produkt, vrátane práce (nazývanej tiež ako „ľudský kapitál“), strojov, surovín a nehmotného majetku ako napríklad obchodné procesy, ktoré spoločnosť používa alebo jej vzťahy s dodávateľmi.
Keď sa pozrieme na kapitál takýmto spôsobom, dokážeme rozpoznať, že kapitálové statky sú heterogénne záležitosti. Kapitál nie je ako vedro vody z ktorého vieme nabrať identické poháre. Kapitálové statky vrátane ľudského kapitálu majú obmedzený počet špecifických použití, na ktoré sa môžu použiť. Tak ako to uviedol Peter Boettke, kapitál nie je plastelína, ktorá môže byť formovaná do akéhokoľvek tvaru. Je skôr ako kocky lega, ktorých viacúčelovosť je vymedzená veľkosťami, tvarmi a vzájomnými prepojeniami dielov.
Predstavitelia rakúskej školy hovoria o potrebe kapitálu byť „komplementárnym“ k inému kapitálu z dôvodu, aby pomohol vytvoriť ucelený produkčný plán. Producent musí mať vhodný kapitál, to znamená kapitál, ktorý by „do seba zapadal“. Dôležitá súvislosť je, že „viac“ kapitálu nie je vždy lepšie riešenie. To, čo spoločnosti potrebujú, sú špecifické súčasti, ktoré do seba zapadajú, nestačia len duplikáty toho, čo už k dispozícii majú.
Komplementy alebo substitúty?
Spomeňme príklad zo športových správ: prestup LeBrona Jamesa do klubu NBA Miami Heat. Na prvý pohľad to vyzerá byť ako veľká posila pre Heat, keďže majú teraz dvoch z najlepších hráčov v lige – Jamesa a Dwyana Wade (a pravdepodobne tretieho Chrisa Bosha). Z ekonomického hľadiska sa zdá, že Heat budú „produktívnejší“, keďže získali veľmi produktívny ľudský kapitál vo forme Jamesa. Avšak, z pohľadu rakúskej školy sa núka otázka, ktorý vzniesol aj Tyler Cowen: Dopĺňajú sa James s Wadeom alebo sú len náhradníkmi jeden druhého? Ak hrajú príliš podobným štýlom, budú sa dopĺňať spôsobom, ako je to potrebné v prípade kapitálových statkov? Často najlepšie tímy v športe sú tie, ktoré dokážu nájsť dobrých „tímových hráčov“, ktorí dopĺňajú jedného alebo dvoch vynikajúcich hráčov.
Ak James a Wade napríklad nedokážu hrať dostatočne dobre v defenzíve alebo budú chcieť obaja príliš dlho držať loptu a nikto iný ich v defenzíve nebude môcť nahradiť alebo sa pohybovať dobre bez lopty, nastane chyba v stratégii hry. Produktívny kapitál nie je užitočný, ak len nahrádza už vlastnené kapitálové statky, ktoré sú potrebné pre vyprodukovanie výsledku, a nie je ich doplnkom. Kapitál jeproduktívny vtedy, ak je komplementárny k ostatným zložkám výroby.
Všetky tieto argumenty sú nesprávne interpretované kritikmi rakúskeho zdôvodnenia ekonomickej recesie. Predstavitelia rakúskej školy tvrdia, že počas ekonomického boomu inflácia tlačí úrokové miery nadol, tým spôsobuje mylne alokované investície (pozn. ed.: umelé zníženie úrokových mier pod prirodzenú (trhovú) úrokovú mieru má podľa predstaviteľov rakúskej školy za následok, že novovytvorené peniaze sú investované do nerentabilných oblastí), keďže podnikatelia spúšťajú výrobný proces s mnohými štádiami kapitálu medzi vstupmi a výstupmi (ovplyvnený umelo zníženými úrokovými mierami). Pracovná sila je následne alokovaná tiež do týchto odvetví.
Nie je to spôsobené nadmerným investovaním kapitálu, ale chybnou kombináciou kapitálu. Tento rozdiel je ľahké prehliadnuť pri nepochopení rôznorodosti kapitálu.
Vysvetľuje to tiež, prečo cesta k ekonomickému uzdraveniu nie je len otázkou väčšej spotreby a väčších investícií vo všeobecnosti. Kapitál a pracovná sila potrebujú reštrukturalizáciu, aby sa prispôsobili novým podmienkam trhu po krachu. Nalievanie väčšieho množstva kapitálu firmám nepomôže. Nepomôžu ani vládne dotácie a iné vládne výdavky v objeme biliónov dolárov. Iba trh dokáže odhaliť potrebné kapitálové statky a druh pracovnej sily potrebnej pre podnikateľské plány, ktoré uspejú v súčasnej ekonomike.
Nepotrebujeme „viac“ kapitálu a pracovnej sily. Potrebujeme „vhodný“ kapitál a pracovnú silu. Zistenie toho, čo je vhodné, je to, čo trh robí lepšie ako iné alternatívy.
Autor je profesor ekonómie na St. Lawrence University. Na pozvanie KI v dňoch 13. a 14. januára 2011 prednášal v Bratislave a Banskej Bystrici v rámci cyklu CEQLS. Viac o prednáške nájdete tu.
Prevzaté z magazínu The Freeman.
Preložil Ľuboš Mikuška, spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 01/2011.
