Dnešný model ekonomiky je založený na masovej spotrebe, čo samozrejme vyžaduje aj masovú produkciu. Viac vyrábať, viac spotrebovávať a tento proces stále udržiavať a rozširovať. Rastúca produktivita výroby spôsobila, že dokážeme v skutočnosti ďaleko viac vyrobiť než spotrebovať. Aby sme tento model udržali, vzniká veľký tlak na zvyšovanie spotreby.
Zvyšovanie spotreby môže ísť dvomi cestami. Produkciou veľkého množstva menej kvalitných produktov, častejšie vymieňaných kvôli nižšej životnosti, alebo produkciou tých drahších, avšak kvalitnejších produktov, ktorých životnosť pri plnej funkčnosti ďaleko presiahne zákonom stanovenú garantovanú minimálnu záruku dvoch rokov.
Dnešný kapitalizmus ponúka spotrebiteľovi dva svety, kde malý svet výnimočnej kvality musí súperiť s obrovským a rozsiahlym svetom priemernej a podpriemernej kvality. Výber je na kupujúcom, avšak nejeden spotrebiteľ rozsiahlo rezignuje na kvalitu ním nakupovaných produktov a služieb, nedostatočne sa o ňu zaujíma pri kúpe, následne ju málo hľadá a v podstate na nej ani striktne netrvá.
Téma kvality rezonuje i v štátnom sektore, ten sa ju však v rámci svojho videnia sveta snaží riešiť svojsky, a to vytváraním národných programov kvality, ktoré slovenská vláda na viacročné obdobia prijíma od roku 1998. Najnovší počin predstavuje Národný program kvality SR na obdobie 2013 – 2016, schválený vládou v októbri. Iste, kvalita vo verejných službách zaostáva dlhodobo. Prepisovaním rôznych viacročných plánov a programov sa to však nezmení.
Dva svety kvality
Úpadok v kvalite produktov priamo zasahuje naše každodenné životy a neraz ich aj ohrozuje. Poruchové autá, oblečenie spôsobujúce kožné problémy alebo lacný vodovodný ventil, ktorý pár mesiacov po inštalácii praskne, vytopí byt a spôsobí škodu i susedom. Tieto príklady nie sú výnimočné, v skutočnosti sú skôr endemické a týkajú sa mnohých produktov, ktoré spotrebúvame. Spotrebiteľ sa neraz učí tieto veci tolerovať, podriaďovať sa im a prijímať ich ako nejaký nevyhnutný osud, s ktorým sa nedá nič robiť. Buďte poistení, vymaľujte si byt znova, kúpte si nový nábytok a nezabudnite na nový ventil pochybnej kvality. Papierovo táto nehoda dokonca napomôže rastu HDP, hoci od čias Bastiata vieme, že „rozbíjaním okien“ k skutočnému rastu bohatstva v spoločnosti nedochádza. Nekvalita produktov sa prevažne zakrýva výhodne nízkou cenou, ktorá láka spotrebiteľov, a preto je svet nekvality ďaleko väčší než svet výnimočnej kvality.
Model kapitalizmu, ktorý by stál len na masovej produkcii a tolerancii evidentne nekvalitných, poruchových či zdravotne škodlivých výrobkov by predstavoval pre západný svet vážny problém. Z makroekonomického a politického pohľadu produkcia, distribúcia, spracovávanie a recyklácia výrobkov, ktoré vydržia fungovať 20 až 30 percent času oproti tomu, koľko by reálne mohli vydržať, ak by boli navrhnuté, vyrobené a testované s cieľom dlhodobého používania, spotrebováva obrovské množstvo energie, materiálov a pohonných hmôt. Musia sa vyťažiť, spracovať, a dodať na miesto určenia, a čo sa týka priestoru EÚ a USA, zvyčajne tak robíme prostredníctvom obchodu s tretími krajinami. Tým rastie naša závislosť na arabskej rope či ruskom zemnom plyne. Za tieto „závislosti“ platí Západ veľkú daň v podobe rastúceho zahraničného dlhu, ústupkom korupcii a ľudskými právam, nákladom na zbrojenie a lokálnym vojenským konfliktom. Pritom ide o najväčší transfer bohatstva medzi viacerými krajinami v histórii ľudstva.
Na individuálnej úrovni spotreba nekvalitných výrobkov vyžaduje od spotrebiteľov dodatočný čas a úsilie. Mnohí obyvatelia Európy či Severnej Ameriky časť života trávia novými nákupmi, reklamáciami, hľadaním informácií, cestovaním za produktmi, ich skúšaním, overovaním či diskusiami o výrobkoch. Nejeden tak strávi celú sobotu či nedeľu. Sústavné nákupy a hľadanie, následné zámeny, reklamácie a opravy výrobkov na druhej strane zas znamenajú, že spotrebitelia musia viac pracovať, aby na tieto produkty zarobili. Nadmerná a dlhodobá práca však reálne znamená viac stresu, zhoršené zdravie, stravovanie sa nekvalitným jedlom a hlavne čas strávený mimo domova, menej času na výchovu detí či návštevu rodičov. To sú len niektoré neželané dôsledky správania, keď je nám kvalita ľahostajná a nie sme ochotní či schopní na nej trvať, pokiaľ možno už v čase rozhodovania sa o kúpe.
Kvalita včera a dnes
Čo sa týka opačného pólu s výnimočnou kvalitou produktov, nejde o nedosiahnuteľný ideál a vo svojom okolí nájdeme produkty s takýmito charakteristikami. Tieto riadky píšem za stolom, ktorý dal urobiť môj pradedo ako mladík v časoch monarchie. Je to nadčasový dubový stôl zhotovený z kvalitného a starostlivo vybraného dreva s krásnou mozaikou, má viac než sto rokov a je stále plne funkčný a používaný. Tento stôl tu bude možno aj o ďalších sto rokov.
Ak máme porovnať dva svety kvality, tak ten druhý reprezentuje rovnako používaný stôl v druhej miestnosti, kúpený v obchodnom reťazci za subjektívne relatívne vysokú cenu. Po dvoch rokoch užívania je konštrukčne nestabilný, farba náteru odpadáva a nevyzerá už práve najlepšie. Na stole zo supermarketu nebolo použité v skutočnosti ani drevo, len zmes drevného odpadu, náterové hmoty sú nekvalitné, skrutky nedržia a na celom stole nenájdeme hádam jedinú skutočne kvalitne spracovanú časť. Nesplnil svoju funkciu a dovolím si tvrdiť, že to bol odpad už predajni, ktorý bol prezentovaný ako tovar. Bola chyba kúpiť ho.
Existujú firmy, ktoré sa snažia o výnimočnú kvalitu, dosahujú ju a prezentujú svojím zákazníkom. Záruka presahujúca dva roky, prípadne doživotná záruka, je odvážnym gestom výrobcu, ktorý musí byť o svojich produktoch a ich kvalite skutočne presvedčený. Mnohí z ich zákazníkov sa rozhodli pre danú konkrétnu značku v prvom rade z dôvodu dobrej povesti o vysokej kvalite. Táto kvalita má však pozitívne prínosy nielen pre spotrebiteľa, ale v rôznych ohľadoch aj pre spoločnosť ako celok.
Nový model
Keď pozornejšie skúmame svet výnimočnej kvality, zistíme, že kvalitný výrobok s vysokou životnosťou znamená lepší, premyslenejší dizajn a návrh konštrukcie, hodnotnejšie a kvalitnejšie materiály a súčasti, môže znamenať aj ich vyššiu spotrebu vo výrobe a tiež dôkladnejšie testovanie. To priamo znamená, že na jeho výrobe sa podieľajú ľudia s ďaleko vyšším podielom práce, intelektuálneho úsilia a rozsiahlejšou organizáciou. Inými slovami – viac zamestnaných ľudí, a nielen v priamej výrobe, ale hlavne v celom produkčnom reťazci, ktorí sú vzdelaní odborníci a na kvalitu svojej práce môžu byť v konečnom dôsledku i hrdí.
Vyššia kvalita je dosiahnuteľná a môže sa stať novým ekonomickým modelom. Závisí to však na spotrebiteľovi a jeho ochote investovať do kvality nielen finančne, ale hlavne mentálne a to tak, že kvalite bude venovať pozornosť, bude ju sledovať, požadovať, kontrolovať a propagovať. Vyššia úvodná cena sa v konečnom dôsledku vráti, a to nielen kupujúcemu, ale aj predávajúcemu v podobe verných zákazníkov, vráti sa i životnému prostrediu a v konečnom dôsledku celej spoločnosti.
Rozsiahla a rastúca nezamestnanosť západného sveta by mohla byť nižšia, ak by sám západný spotrebiteľ požadoval úplne inú úroveň kvality, na akú je navyknutý dnes. Pochopiteľne, spotrebiteľ by mohol oveľa častejšie trvať na vyššej kvalite produktov, ak by si mohol dovoliť zaplatiť vyššiu úvodnú obstarávaciu cenu. Tú by si mohol dovoliť častejšie, ak by mu z príjmu neodkrajoval čoraz viac daní, poplatkov a odvodov požadujúci „moderný sociálny štát“. Samotný štát blahobytu je brzdou v ceste k celkovej vyššej kvalite našich životov.
Autor je odborný asistent na Ekonomickej univerzite a spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 10/2013.
